Cielená podpora aktivít v cestovnom ruchu sa už nepředpokladá

V predošlom období vzťahujúcom sa na vedenie rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od Ľubomíra Vážneho cez Jána Figeľa až po Jána Počiatka vyčerpalo Slovensko z peňazí Európskej únie do tridsiateho prvého januára tohto roka 3,167 miliard Eur. Predstavuje to v prepočte 100,22 percent zo záväzku 3,16 miliardy eur. Z údajov o čerpaní eurofondov uplynulého programového obdobia je taktiež zjavné, že oproti koncu minulého roka využívanie európskych zdrojov v tomto programe pumpovanie vzrástlo o 69,21 milióna eur a miera sa zvýšila o 2,19 percentuálneho bodu.

V Operačnom programe Doprava (OPD) nezrovnalosti a vratky pri zdrojoch EÚ koncom januára dosiahli 296,46 milióna eur, znamenajúcich 9,38 percent zo záväzku. Čo Európska komisia na projekty s nedostatkami nepreplatila, bolo spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 59,56 milióna eur, čiže 9,55 percent. Preplatky museli byť následne použité zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVaRR SR) malo pripravené aj náhradné projekty. Z Kohézneho fondu uplynulo na zrealizovanie projektov v OPD z peňazí EÚ 2,298 miliardy eur a cez spolufinancovanie 399,25 milióna eur. Cez Európsky fond regionálneho rozvoja kompetentní použili zo zdrojov EÚ 800,17 milióna eur a štátu 206,8 milióna eur.

DOPRAVNÉ VÝZVY

Po tom, ako Európska komisia schválila dvadsiateho ôsmeho októbra 2014 operačný program Integrovaná infraštruktúra na programové obdobie 2014 – 2020, si vytýčila niekoľko hlavných priorít. Medzi ne spadá predovšetkým podpora trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovanie kapacitných obmedzení v kľúčových sieťových infraštruktúrach a zlepšenie dostupnosti, využitia a kvality informačných a komunikačných technológií.

Program by mal výrazne prispieť k podpore kľúčových európskych a vnútroštátnych rozvojových priorít a to k obnoveniu železničnej infraštruktúry - súčasti transeurópskej dopravnej siete, a vozového parku, železničnej infraštruktúre, taktiež patriacej k transeurópskej dopravnej sieti, verejnej osobnej doprave, infraštruktúre vodných ciest a ďalším kľúčovým oblastiam. Celková alokácia operačného programu Integrovaná infraštruktúra za zdroje EÚ dosahuje v konečnom dôsledku výšku 3 966 645 373 eur.

Zo štátneho rozpočtu poskytne Ministerstvo dopravy, vývoja a regionálneho rozvoja SR (MDVaRR SR) tento rok dotácie tridsiatim piatim oblastným a krajským organizáciám cestovného ruchu. Členmi oblastných organizácií sú obce, mestá, podnikateľské i nepodnikateľské subjekty pôsobiace práve na danom území. V prípade krajských organizácií sú členmi vyšší územný celok a aspoň jedna oblastná organizácia.

Možná výška dotácie prioritne vychádza z výšky vybraných členských príspevkov. Prostriedky sú poskytované na konkrétne aktivity, ktoré organizácia cestovného ruchu uvedie vo svojej žiadosti.

Krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu dotáciu využívajú predovšetkým na rozvoj poskytovaných služieb cestovného ruchu v regiónoch, na zvýšenie informovanosti turistov o ponuke jednotlivých regiónov Slovenska. Ide trebárs o podporu marketingu a propagácie, a to účasť na veľtrhoch, výstavách, prezentáciách, či tvorbu webového sídla. Kvantifikovať dopady dotácií na tohtoročnú letnú sezónu je podľa MDVaRR SR predčasné. Cieľom a zámerom je však rozvoj destinačného manažmentu - konkrétne rozvoj cestovného ruchu.

„Subjekty podnikajúce v oblasti cestovného ruchu majú možnosť ašpirovať a získať aj iné dotácie, napríklad z eurofondov, ktorých riadiacim orgánom sú ale iné ministerstvá. Slovensko sa vďaka eurofondom v Operačnom programe Doprava posunulo výrazne vpred tak z pohľadu výstavby a modernizácie diaľnic, rýchlostných ciest a železničných koridorov, ako aj v kvalite verejnej osobnej dopravy,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Karolína Ducká. „Plné využitie OPD prinieslo príležitosť na ekonomický a sociálny rozvoj regiónov, prílev investícií, množstvo pracovných príležitostí a zlepšenie kvality života obyvateľov. Cestná a železničná infraštruktúra majú veľký význam pre hospodársky rast regiónov, zamestnanosť, mobilitu pracovných síl, ako aj konkurencieschopnosť regiónov v rámci Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie ako celku. Obstáť v medzinárodnej konkurencii môžeme len s kvalitnou a modernou dopravnou sieťou.“

ČO HOVORIA EUROPOSLANCI?

Budúce projekty v cestovnou ruchu sa splnia formou cezhraničnej spolupráce, nakoľko cestovný ruch nepredstavuje prioritu na programové obdobie 2014 - 2020. „Pozitívny ekonomický vplyv na cestovný ruch mal na Slovensku i Rakúsku projekt Cyclomost II. Projekt bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja štyrma miliónmi eur cez operačný program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko. Zo spomínaného fondu boli financované aj projekty ako Obnova lesných železníc medzi obcami Čierny Balog a Dobroč, Revitalizácia beskydských lesov, či oživenie cestovného ruchu pomocou historického železničného spojenia,“ vyjadril sa pre Evropské noviny Miroslav Mikolášik, europoslanec za frakciu Európska ľudová strana, kresťanskí demokrati.

Ďalej tvrdí, že oproti programovým obdobiam 2004 - 2006 a 2007 - 2013 sa už nepredpokladá cielená pomoc na podporu aktivít v cestovnom ruchu. Môže to mať negatívny dopad na činnosť Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá svoje aktivity realizovala primárne z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie. Dodáva však, že úspešné projekty realizované v rámci minulých programových období budú mať určite priaznivý dopad aj na tohtoročnú letnú sezónu.

Branislav Škripek, europoslanec za frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov, vidí cestovný ruch takisto priaznivo: „Posledné roky boli pre slovenský turizmus nadpriemerne dobré. Počet českých turistov na Slovensku medziročne narástol o sedemdesiat päť percent a aj tento rok sa tu očakáva nárast počtu turistov a prenocovaní. Slovensko je krajina, ktorá má čo ponúknuť. Prezentáciu a kvalitnú propagáciu cestovného ruchu preto považujem za kľúčovú. Veľkou príležitosťou v tomto zmysle pre nás bude aj nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, kedy počas šiestich mesiacov budeme viesť mnohé rokovania a procesy fungovania EÚ a na Slovensku sa uskutoční viac ako dvesto súvisiacich podujatí.“ Europoslanec Škripek vyjadril i nádej k tomu, aby sa náš štát dokázal prezentovať ostatným členským krajinám ako atraktívne miesto hodné spoznávania.Petra Vörösová

 

Aktuální číslo

Inzerce v Evropských novinách

Spolupracujte s námi a inzerujte v tištěném i webovém vydání.

Více info zde.

Rozhovory

banner

Evropské instituce

  • Evropský účetní dvůr

    Zatímco v minulých číslech Evropských novin jsme se zaměřili hned na dvě významné soudní instituce, tentokrát se v naší pravidelné rubrice podíváme do světa financí. V našem hledáčku je totiž...

    Číst dál...