Slovensko nie je terčom

Útok islamských radikálov v Paríži znova rozprúdil debaty o teroristickej hrozbe. Podľa experta sa Slovensko nemusí obávať, no upozorňuje na možný zásah neorganizovaných jedincov.

Vyčíňanie teroristov v Paríži začiatkom roka si vyžiadalo sedemnásť obetí. Následne sa pozornosť sveta sústredila do Belgicka, kde polícia zastrelila dvoch teroristov a jedného zatkla. Množstvo ďalších podozrivých bolo zadržaných po celej Európe.

Medzinárodne hľadaný terorista bol zatknutý aj na slovensko-ukrajinskej hranici. Hamzat Sh. cestoval zo Slovenska na Ukrajinu. V roku 2007 naňho vydalo Rusko zatykač pre podozrenie zo spáchania teroristického činu. „V ďalšom postupe budú realizované kroky k uskutočneniu zrejme extradičného konania,“ ozrejmil ďalší osud Hamzata Sh. v tlačovej správe Martin Wäldl z oddelenia komunikácie a prevencie policajného prezídia.

VEĽKÝ ÚTOK NEHROZÍ

Podľa českého bezpečnostného poradca Andora Šándora, generála v zálohe, sa Slovensko nemusí obávať teroristických útokov. „Nemyslím, si že Slovensko je štátom, ktorý by sa mal cítiť nejaký ohrozený pokiaľ ide o teroristické útoky na základe náboženského presvedčenia. Dokonca si neuvedomujem, že by Slovensko malo obdobnú silne proizraelskú politiku ako Česká republika,“ tvrdí Šándor. Dodáva však, že sa to časom môže zmeniť. Napríklad prijímaním utečencov zo Sýrie, v ktorej už vyše troch rokov zúri občianska vojna medzi vládnymi jednotkami Baššára Asada a povstalcami. Verifikácia sýrskych utečencov a ich pozadia je veľmi obtiažna, a tak je možné, že na územie krajiny, a tým pádom aj celej Únie, vpustíme osoby, ktoré môžu byť problémové. „Asad vám ťažko povie, či sú to ľudia dobrí alebo zlí, nehľadiac na to, že ide o ľudí, ktorí utiekli z územia, proti ktorým bojoval,“ vysvetľuje Šándor.

Prijímanie utečencov, medzi ktorými teoreticky môžu byť potenciálne nebezpeční jedinci, predstavuje jednu hrozbu. Tou ďalšou je trend, ktorý sa predovšetkým týka vyspelých štátov západnej Európy, no nevyhol sa ani Slovensku. Ide o odchod stoviek až tisícov, radikalizovaných moslimov zo Západu do Sýrie a Iraku, kde sa buď zapájajú do občianskej vojny proti Asadovmu režimu, alebo do ťaženia Islamského štátu. Západ sa obáva, že by títo ľudia s občianstvom členských krajín EÚ, mohli získať od džihádistov výcvik s cieľom spáchať teroristické útoky po návrate do svojej vlasti.

Slovenská informačná služba (SIS) upozorňuje, že sa táto hrozba týka aj Slovenska. „Existujú indície, že Slovensko opustilo v poslednom období niekoľko ľudí, u ktorých je podozrenie, že sa mohli zapojiť do radikálnych prejavov v týchto oblastiach (rizikové regióny – pozn. red.),“ tvrdí hovorca SIS Branislav Zvara. „Číslo, vyjadrujúce počet takýchto ľudí, je zatiaľ jednociferné, čo je výrazne pod priemerom krajín EÚ,“ dodáva.

Toto číslo zrejme vyplýva z faktu, že komunita moslimov na Slovensku je relatívne malá, má zhruba päťtisíc členov. V krajine pod Tatrami nie je islam registrovaným náboženstvom, na jeho uznanie je potrebných aspoň 20-tisíc podpisov. Na Slovensku doposiaľ nestojí ani jedna mešita, veriaci sa modlia v provizórnych modlitebniach v prenajatých priestoroch vo väčších mestách.

Podľa Zavaru hodnotí SIS moslimskú komunitu na území Slovenska „na základe doterajšieho správania ako umiernenú, bez radikálnych prejavov.“

OSAMELÝ VLK

Šándor aj SIS však upozorňujú na tzv. „osamelých vlkov“. Ide o jedincov, ktorí nie sú organizovaní a ich úder je len ťažko predvídateľný. SIS do tejto skupiny radí aj „samoradikalizovaných fanatikov alebo džihádistických navrátilcov“ z rizikových regiónov. Martin Wäldl nám povedal, že slovenská polícia takýchto jedincov už dlhodobo monitoruje.

Útoky osamelých vlkov sú vo svete čoraz častejšie. V máji minulého roka zastrelil fanatik štyroch ľudí v židovskom múzeu v Bruseli. Na jeseň v kanadskom Quebecu mladý muž autom cielene zrazil dvoch vojakov, z toho jeden zomrel. V tom istom mesiaci zastrelil ďalší osamelý vlk kanadského vojaka pred parlamentom v Ottawe, následne ho bezpečnostné jednotky zneškodnili v budove parlamentu. Posledný známy incident sa odohral v polovici decembra, keď islamský radikál zajal desiatky rukojemníkov v kaviarni v centre Sydney. Dráma sa skončila po šestnástich hodinách zabitím útočníka a dvoch rukojemníkov v prestrelke s políciou.

Vražedný útok osamelého vlka už Slovensko zažilo. Neslávne známy prípad streľby v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves v roku 2010 však nebol politicky ani náboženský motivovaným činom. Strelec Ľubomír Harman si krvavo vyriadil účty so svojimi susedmi, ktorí podľa niektorých médií boli rómskeho pôvodu a konfliktnej povahy, podľa iných zasa bezproblémoví občania bielej pleti.

Harman v osudný deň zastrelil päť ľudí v byte inkriminovanej rodiny, ďalšieho člena zabil pri vchode do bytovky. Následne postával pri budove a strieľal po všetkom, čo sa na ulici pohlo. Pálil aj do okien a balkónov v protiľahlom dome, pričom zabil jednu ženu a ďalších 15 ľudí zranil. Ozbrojený bol samopalom v legálnej držbe s množstvom zásobníkov. Harman napokon spáchal samovraždu po tom, čo ho príslušník špeciálnej jednotky zasiahol do hrude.

Aj keď v tomto prípade išlo skôr o riešenie susedských sporov, Harmanovo jednanie sa dá označiť ako útok osamelého vlka – útočník viedol tichý a nenápadný život, nebol nijako organizovaný, konal sám, v streľbe a ovládaní svojej zbrane mal značné skúsenosti, nakoľko bol už dlhšie členom streleckého klubu.

Podľa Šándora sa medzi Harmanovým prípadom a terorizmom politického či náboženského presvedčenia znamienko rovnosti nedá umiestniť. Šándor sa ale domnieva, že aj tak sa dá prípad klasifikovať ako istá forma teroristického útoku.

NEÚSPEŠNÝ TERORISTA

Dosiaľ jediným Slovákom odsúdeným za terorizmus je Ladislav K. z Košíc. Dvadsaťpäť rokov za mrežami si odsedí za zostrojenie a detonovanie podomácky vyrobenej bomby, ktorú odpálil v odpadkovom koši pred prevádzkou rýchleho občerstvenia. Pri útoku nikto neprišiel o život a ani nebol zranený. Hmotné škody na budove prevádzky boli vyčíslené na takmer dvetisíc eur. Terorista si zároveň odpykáva trest aj za iné zločiny – zostrojenie ďalších bômb, ktoré mali detonovať po otvorení kníh, ktoré poštou doručil svojim obetiam. Tie ešte predtým vydieral a vyhrážal sa im zabitím. Motívom páchateľa bolo utratenia jeho psíka miestnym veterinárom, ktorý bol aj spolu so svojou rodinou hlavným cieľom teroristu.

ČASY SA MENIA

Nie príliš viditeľná angažovanosť vo vojnách USA a NATO v Afganistane, Iraku či v aktuálnom ťažení proti Islamskému štátu zrejme nahráva krajine byť mimo záujmu teroristov. Prvý a zatiaľ posledný krát bolo Slovensko spomínané vo videách radikálov v spojitosti so s útokom na vojenskú základňu v Afganistane, na ktorej pôsobili slovenskí vojaci. Jeden z nich zahynul, ďalší šiesti boli ranení.

Šándor však zdôrazňuje, že zatiaľ nie je dôvod na paniku. „Nemyslím si, že atraktivita Slovenska je príliš veľká. Ale veci sa vyvíjajú s časom. (...) Nikdy neviete, čo sa môže stať.“

Ivan Belko

Aktuální číslo

Žádné obrázky

Inzerce v Evropských novinách

Spolupracujte s námi a inzerujte v tištěném i webovém vydání.

Více info zde.

sus finiser

Rozhovory

stating

Evropské instituce

  • Evropský účetní dvůr

    Zatímco v minulých číslech Evropských novin jsme se zaměřili hned na dvě významné soudní instituce, tentokrát se v naší pravidelné rubrice podíváme do světa financí. V našem hledáčku je totiž...

    Číst dál...