Jednotnosť Strednej Európy narúša Ukrajina

Spolupráca vo vnútri i navonok, Ukrajina a západný Balkán. To sú priority krajín zoskupených vo Vyšehradskej štvorke. V súčasnosti predsedá organizácii Slovenská republika.

„Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet“ je motto slovenského predsedníctva. Slovensko je na čele zoskupenia od júla 2014 a funkciu bude zastávať jeden rok. Podľa ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sú prioritnými témami Vyšehradu energetika, doprava, spoločná obrana a koordinácia krokov na úrovni Európskej únie. Štvorka spoločne jedná aj v otázkach spolupráce s inými regiónmi Európy a sveta. Z dlhodobého hľadiska sa orientuje na krajiny západného Balkánu. V poslednom období je jednou z najhorúcejších tém situácia na Ukrajine.

BLÍZKA VOJNA

Konfliktu na Ukrajine venuje mimoriadnu pozornosť celá Európa. Slovensko o to väčšmi, nakoľko zdieľa s nepokojnou krajinou spoločnú hranicu. „Z tohto dôvodu chceme len to najlepšie pre Ukrajinu. Slovenská republika chce prispieť k tomu, aby sa vojenský konflikt na východe krajiny ukončil čo najskôr,“ tvrdí hovorca ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Stano. Slovensko podľa neho doteraz poskytlo svojmu východnému susedovi humanitárnu pomoc vo výške 1,6 milióna eur.

Okrem toho poskytuje Slovensko Ukrajine najvyššie objemy zemného plynu spomedzi všetkých európskych krajín. Plyn posielame reverzným tokom cez potrubie medzi Vojanmi a Užhorodom. Objem prepraveného plynu sa v marci ešte zvýši, a to na úroveň 14,5 miliardy m3 plynu ročne.

Ukrajina má spoločné hranice nielen so Slovenskom, ale aj Poľskom a Maďarskom. Záujmom krajín V4 je stabilizácia bezpečnostnej, ekonomickej a sociálnej situácie v krajine. To by chcela Štvorka dosiahnuť procesom hĺbkovej reformácie, vďaka ktorej sa má stať z Ukrajiny silný demokratický štát. Pri jej transformácii by mali krajiny V4 pomáhať vo viacerých oblastiach, ktoré si jednotlivé krajiny medzi sebou rozdelili. V daných oblastiach majú vedúce postavenie. Slovensko by malo Ukrajine radiť s energetickou efektívnosťou a reformou bezpečnostného sektora.

(NE)JEDNOTNÝ NÁZOR

I keď navonok je prezentovaný jednotný a koordinovaný postup krajín V4 vo všetkých oblastiach, prípad Ukrajiny ukazuje, že to neplatí vždy. Slovenský postoj voči Ukrajine je podľa ministerstva jasný, vláda podporuje Ukrajinu a chce pre ňu len to najlepšie. No od vypuknutia krízy zaznelo z Bratislavy viacero protichodných vyhlásení. Premiér Robert Fico sa ohradzoval voči sankciám Únie namiereným proti Rusku, no zakaždým ich odsúhlasil. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy svoj postoj ku sankciám podčiarkol. „Zmenili sankcie postoj Ruska? Nie. Slovensko je malá krajina, ťažko môžeme byť súčasťou mocensko-geopolitických súbojov. Nemáme nástroje, ako USA prinútiť, aby sa správali inak. Našou zbraňou je len medzinárodné právo,“ vyhlásil Fico.

Jednotný postoj Vyšehradu i Únie narúša aj vzťah maďarského prezidenta Viktora Orbána s jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom. Na spoločnej schôdzke v Budapešti sa obe strany dohodli na novej zmluve o dodávkach ruského plynu na Ukrajinu. Spoločné rusko-maďarské poľnohospodárske podniky majú zmierniť dopady sankcií Únie a USA voči Rusku.

Maďarským protipólom je Poľsko, ktoré je aj spomedzi krajín Únie najtvrdším kritikom Ruska. Na území Poľska, pobaltských štátov, Rumunska a Bulharska by mali byť rozmiestnené malé jednotky NATO, ktoré by koordinovali spoločnú obranu Aliancie vo východnej Európe.

SPOLOČNÁ OBRANA

Kým postoje jednotlivých krajín V4 k ukrajinskej kríze sa líšia, spoločnú reč dokázali nájsť v otázke kolektívnej obrany. Prvá spoločná bojová skupina by mala byť realitou v prvej polovici budúceho roka. V štádiu plánovania sa nachádza druhá bojová skupina, ktorá by mohla byť uvedená do života v druhom polroku 2019.

Podľa rezortu diplomacie je cieľom Slovenska ešte počas svojho predsedníctva prijať strategický dokument Akčný plán obrannej spolupráce krajín V4. Ten „vytýči strategické smerovanie spolupráce v oblastiach ako spoločné cvičenia, komunikačná stratégia, či budovanie spoločných obranných spôsobilostí,“ upresňuje Stano.

OHROZENÝ PLYN

Nemenej dôležitou oblasťou, ktorej sa krajiny Vyšehradskej štvorky intenzívne venujú, je energetická bezpečnosť. Napätie na Ukrajine vyvoláva obavy z opakovania plynovej krízy, ktorá postihla Európu, predovšetkým jej východnú časť, pred šiestimi rokmi.

Vtedajší spor Ukrajiny a Ruska o ceny zemného plynu vyústili až do uzavretia kohútikov. Slovensko bolo odrezané od strategickej suroviny jedenásť dní, čím sa zaradilo medzi najviac postihnuté krajiny. Počas krízy sa nám podarilo sprevádzkovať reverzný tok plynu z Česka.

Odvtedy sme na podobný scenár lepšie pripravený. Reverzný tok plynu je v súčasnosti možný aj medzi Slovenskom a Rakúskom i Maďarskom. Pripravuje sa aj prepojenie s Poľskom. Slovensko počas svojho predsedníctva spustilo diskusiu o plánovaní spoločných núdzových a preventívnych opatrení pre zásobovanie trhu s plynom.

Ďalšími spoločnými témami Vyšehradu je dobudovanie cestnej a železničnej dopravy siete TEN-T, ktorá by navzájom prepájala krajiny V4. Štáty spolupracujú aj v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva a medzikultúrneho dialógu, zdokonaľovanie celoživotného a duálneho vzdelávania a koordinujú svoje postupy pri implementácii medzinárodných programov v oblasti výskumu a vývoja.

ATRAKTÍVNA ZNAČKA

Neformálne združenie krajín Vyšehradskej štvorky sa stáva rešpektovanou značkou. Jednotný hlas Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska robí z regiónu Strednej Európy seriózneho politického i obchodného partnera. „Keď krajiny V4 hovoria jedným hlasom, počúva nás celá Európa a globálni partneri spravidla tiež vnímajú krajiny V4 ako jeden región. Registrujeme rastúci počet záujemcov z krajín Ázie a Latinskej Ameriky o stretnutia vo formáte V4+,“ tvrdí Stano.

Práve tento formát rokovaní sa snaží Slovensko počas svojho predsedníctva čo najviac využívať. Predstavitelia V4 už takto rokovali so zástupcami Južnej Kórei, Švajčiarska a Veľkej Británie. Plánované sú aj schôdzky so severskými a pobaltskými krajinami, Nemeckom a Tureckom.

Medzi tradičné podujatia Štvorky patrí stretnutie ministrov zahraničných vecí s ich kolegami z krajín západného Balkánu, kam sa radí Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Kosovo. Na poslednom stretnutí, v poradí už šiestom, bola prijatá dohoda o zriadení Západobalkánskeho fondu podľa vzoru Medzinárodného vyšehradského fondu.

Štvorka dlhodobo podporuje vstup balkánskych krajín do Európskej únie. Podľa vyjadrenia slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka však nie na úkor prísnych prístupových kritérií. Pri ich napĺňaní chce pomáhať balkánskym krajinám našimi skúsenosťami s integračným procesom. „Naša konkrétna skúsenosť je niečo, čo sa nedá naučiť v učebniciach. Sme ochotní zdieľať tieto naše skúsenosti s našimi partnermi,“ vyhlásil Lajčák. Podporu Slovenska získalo aj Kosovo, ktoré naša krajina, ako jedna z mále v Európe, oficiálne neuznáva. Podľa Lajčáka to však nie je problém pri jeho podpore v smerovaní do Únie.

ĎALŠIE PREDSEDNÍCTVO

Kredit Vyšehradskej štvorky na medzinárodnej scéne postupne narastá, čoho dôkazom sú čoraz častejšie stretnutia formátu V4+. Spoločný hlas dáva zoskupeniu štátov Strednej Európy silu. No V4 zrejme čakajú neľahké časy. Stupňujúci sa tlak na Ukrajine môže vyústiť do ešte väčšieho konfliktu. Nejednotnosť Štvorky v prístupe ku kríze, môže ohroziť spoluprácu a bezpečnosť celého regiónu.

Svoj podiel na určovaní budúcnosti bude mať aj Slovensko. Predsedníctvo vo V4 odovzdá v polovici roka Českej republike. Slovensko však bude čakať ďalšia veľká úloha – v druhom polroku 2016 bude predsedať Európskej únii.

Ivan Belko

 

Aktuální číslo

Žádné obrázky

Inzerce v Evropských novinách

Spolupracujte s námi a inzerujte v tištěném i webovém vydání.

Více info zde.

Rozhovory

stating

Evropské instituce

  • Evropský účetní dvůr

    Zatímco v minulých číslech Evropských novin jsme se zaměřili hned na dvě významné soudní instituce, tentokrát se v naší pravidelné rubrice podíváme do světa financí. V našem hledáčku je totiž...

    Číst dál...