Počet nelegálnych migrantov na Slovensku nie je závratný

Utečenecká kríza zasiahla Slovensko len okrajovo, no napriek tomu vývoj nelegálnej migrácie ovplyvnila. Za prvých päť mesiacov tohto roka v porovnaním s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenalo Ministerstvo vnútra SR (MV SR) mierny nárast nelegálnej migrácie, konkrétne o štyri a pol percenta.

Slovenská republika je naďalej pre veľkú časť migrantov alebo utečencov, ktorí sa na naše územie dostanú, len tranzitnou krajinou. Slovensko je mimo trasy hlavného migračného prúdu nadväzujúceho na západobalkánsku trasu smerujúceho predovšetkým do Nemecka, Švédska, či Spojeného kráľovstva. Vlani dosiahol počet platných pobytov pre príslušníkov tretích krajín – pod čím možno rozumieť osoby nemajúce občianstvo SR, EÚ aj paušálne bez štátnej príslušnosti – udelenie 21 089 prechodných, 13 270 trvalých a 902 tolerovaných pobytov. Oproti nim občania EÚ však minulý rok dosiahli najvyšší počet povolení, a to 49 526.

Migračná kríza sa vlani na Slovensku prejavila formou vnútroschengenskej migrácie z územia Maďarska, výnimočne z Rakúska, v nadväznosti na západobalkánsku trasu, čo determinovalo nárast počtu nelegálnych migrantov na neoprávnenom pobyte. V porovnaní s inými krajinami, kde denné počty vstupujúcich nelegálnych migrantov dosahovali niekoľko tisíc, nebola situácia u nás podľa MV SR taká dramatická. Len časť nelegálnych migrantov využívala územie Slovenska pri ceste ďalej do západných krajín.

ZÁCHYTNÉ TÁBORY

Ministerstvo vnútra SR dokumentuje dostatok kapacít v azylových zariadeniach ako záchytný tábor v Humennom a pobytové tábory v Opatovskej Novej Vsi a Rohovciach, ako aj v útvaroch policajného zaistenia cudzincov Medveďov a Sečovce. Minulý rok sme napríklad prijali skupinu utečencov z Iraku, ktorí boli ohrozovaní islamským štátom. Na projekte Ministerstvo vnútra SR spolupracuje s občianskym zdužením Pokoj a dobro a nitrianskou diecézou.

Okrem toho Slovensko ponúklo Rakúsku päťsto miest v azylovom centre v Gabčíkove pre žiadateľov o azyl od našich západných susedov. Tí sú na mieste ubytovaní do skončenia ich azylového procesu a potom sa vrátia do Rakúska. Doteraz sa tu vystriedalo vyše tisíc dvesto ľudí. Spomenutú formu pomoci ocenil vlani počas návštevy Gabčíkova aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.

Od roku 2009 robí MV SR takzvané humanitárne transfery, poskytujúce dočasné útočisko utečencom, ktorí na našom území neostávajú. Po šiestich mesiacov smerujú do cieľových krajín, väčšinou USA a Kanady. Ide o utečencov, ktorí majú štatút utečenca OSN. Majú k dispozícií ubytovanie, stravu a základné hygienické potreby. Doteraz sa takto pomohlo zhruba tisícke utečencov, najmä zraniteľným skupinám, ako sú matky s deťmi, ktorí sa nachádzajú v konfliktných zónach a potrebujú okamžitú evakuáciu. SR je teda jedným z dvoch štátov Európskej únie, ktoré týmto spôsobom pomáhajú utečencom.

Slovensko sa, ako uvádza MV SR, správa ako solidárna krajina a zodpovedný člen Európskej únie napriek tomu, že nepatrí medzi cieľové krajiny žiadateľov o azyl a cez naše územie nevedú hlavné migračné trasy smerujúce do krajín západnej a severnej Európy. Poskytujeme pomoc utečencom a krajinám postihnutým migračnou krízou.

V tejto súvislosti však treba spomenúť kontroverzné minuloročné novembrové vyhlásenie premiéra Roberta Fica po sérii útokov v Paríži: „Monitorujeme každého jedného moslima, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky“. Islamská nadácia výrok vtedy označila za šokujúci a odkázala, "či zostane len pri monitorovaní, alebo sa máme pripraviť aj na povinné nosenie 'zeleného polmesiaca' inšpirovaného žltou hviezdou, ktorú museli nosiť v temných časoch slovenských dejín príslušníci inej 'monitorovanej' náboženskej skupiny". Predseda vlády tak, ako konštatovala Islamská nadácia, verejne zbúral mýtus o Slovensku ako demokratickej a slobodnej krajine. „Veľký Brat vás sleduje, odkázal slovenským občanom Robert Fico. Nateraz nie všetkých. Tentoraz sa rozhodol 'posvietiť si' len na moslimov. Zajtra to môže byť iná náboženská, politická či názorová skupina. Skôr či neskôr môže prísť na každého,“ pripomína v stanovisku.

AKTIVITA POLICAJNÉHO ZBORU

Ministerstvo vnútra SR pripomenulo, že vláda SR ešte vlani v súvislosti s migračnou krízou rozhodla o vytvorení domácej policajnej jednotky Hraničný dozor (HRAD) s využitím na operácie v zahraničí. Slovenskí policajti aktívne pomáhali viacerým krajinám ako Maďarsko, Macedónsko, Grécko i Slovinsko. Sú to štáty, ktoré čelili silným migračným vlnám. Ďalej dozerali na ochranu hraníc a udržiavanie verejného poriadku. V súčasnosti príslušníci Policajného zboru spolupôsobia na vykonávaní kontroly hraníc v Macedónsku. Slovensko sa tiež zapája do operácií agentúry Frontex na ochranu vonkajších schengenských hraníc.

Opatrenia Policajného zboru v súvislosti s migračnou krízou sú prijímané a vyhodnocované na základe aktuálnych analýz rizík. Okrem iného bol posilnený výkon služby na vonkajších hraniciach SR. Na výkon služby v prihraničných oblastiach vnútornej hranice SR s Maďarskom a Rakúskom sú vyčlenené sily a prostriedky, ktorých úlohou je monitorovanie a kontrola osôb a dopravných prostriedkov. Taktiež sa uskutočňuje spolupráca so zahraničnými partnermi formou pracovných stretnutí a výmeny informácií o bezpečnostnej situácii.

SLOVENSKÉ PREDSEDNÍCTVO V RADE EÚ

Zdolanie migračnej krízy je, ako potvrdilo MV SR, jednou z najvážnejších výziev, ktorým Európska únia ako celok čelí. Práve migrácia bude aj jedna z kľúčových tém počas predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v posledných dvoch kvartáloch tohto roka. Slovensko chce nadviazať na kvalitné a perspektívne začaté aktivity holandského predsedníctva. Ako vytýčený cieľ si štátnici predsavzali potrebu dosiahnuť pokrok vo všetkých témach, ktoré sú na stole. Jedná sa nielen o azyl, ale i pracovnú migráciu a boj proti terorizmu. Viaceré z týchto tém hlboko rozdeľujú členské štáty, takže kľúčovou úlohou predsedníctva bude viesť diskusie tak, aby práca Rady viedla k pokroku, nie k rozkolom. Zvláštnu pozornosť budú venovať otázke ochrany vonkajších hraníc EÚ a s tým súvisiacu integritu Schengenského priestoru. Spolupráca s krajinami tranzitu a pôvodu je našou najvyššou prioritou. V tejto oblasti zdôrazňujú spoluprácu s Tureckom, ktoré je kľúčovým partnerom pre efektívnu návratovú politiku. Petra Vörösová