Zmeškanie termínu môže vyjsť Bratislavu draho

Stavba nového Starého mosta cez Dunaj nabrala meškanie. Termín dokončenia prác do konca roka 2015 je ohrozený. Ak by dovtedy most nestál, desiatky miliónov eur na jeho výstavbu by nám Brusel nepreplatil.

Nastúpite na električku na zrekonštruovanej Štúrovej ulici v centre mesta. Do Petržalky, sa dostane po novom Starom moste. Prekleniete diaľnicu a na začiatku sídliska prestúpite na autobus.

Takto malo podľa pôvodného harmonogramu vyzerať cestovanie električkou do Petržalky už o pol roka. Výstavba prvej etapy nosného systému MHD v Bratislave však mešká a termín dokončenia sa presunul nebezpečne blízko k dátumu, po ktorom nákladnú výstavbu mosta a električkovej trate Brusel nepreplatí.

Projekt ráta s prepojením Petržalky s ľavým brehom Dunaja električkovou dopravou. Dominantou projektu má byť nový Starý most, ktorý nahradí pôvodnú takmer 70-ročnú konštrukciu mosta. Električka sa vráti do Petržalky, najväčšieho sídliska v Strednej Európe, po vyše polstoročí. Projekt je náplasťou za plánované metro i podzemnú železnicu. O metre snívali ešte komunisti, vlak potopila finančná náročnosť projektu pred troma rokmi.

ZAKOPNUTIA A ZMENY

Dlho očakávaná stavba však zakopla hneď ako z panorámy mesta zmizla prehrdzavená konštrukcia Starého mosta. Práce sa zastavili nielen na brehoch Dunaja, ale aj na rozkopanej Štúrovej ulici na staromestskej strane. Kontinuálne sa pracovalo len v Petržalke, kde sa pripravovalo podložie pre novú trať, vrátane asanácie pol kilometra dlhého valu, ktorý viedol od brehu Dunaja až k diaľnici na začiatku Petržalky. Val bol nahradený betónovou estakádou, z ktorej v súčasnosti už značná časť stojí. Práce však dlhé mesiace stáli na samotnom Dunaji a v Starom meste.

Dôvodov na zdržanie bolo niekoľko. Podľa spoločnosti Eurovia, ktorá stavbu realizuje, sa práce na staromestskej Štúrovej ulici zastavili pre „nepredvídané polohy inžinierskych sietí.“ Povedala nám to hovorkyňa spoločnosti Lenka Kubejová. Z tohto dôvodu musela byť prerobená projektová dokumentácia a zmeny museli odobriť kompetentné úrady a inštitúcie.

Úpravy dokumentácie si okrem problémov s inžinierskymi sieťami vyžiadali aj zmeny, ktoré požadovalo mesto. To si až počas stavebných prác presadilo zmenu polohy zastávok. Tie na Štúrovej ulici by sa mali posunúť na Šafárikovo námestie, čím by boli bližšie k dôležitému okružnému cestnému ťahu vedúcemu po nábreží Dunaja. Tým by mal byť zabezpečený pohodlnejší prestup medzi električkami a autobusmi. Pôvodne mali stáť uprostred Štúrovej ulice stovky metrov od akejkoľvek najbližšej inej zastávky MHD. Zmenená bude aj poloha zastávky prvej zastávky od Dunaja v Petržalke. Mesto sa ju rozhodlo posunúť o päť metrov ďalej, aby tak zabezpečila bezpečnejší prechod peších a cyklistov cez trať električky.

Výraznou zmenou oproti pôvodnému projektu je riešenie ukončenia trate. Pôvodne sa rátalo s obratiskom so slučkou, na ktoré by sa v ďalšej etape výstavby napojili koľaje vedúce až na koniec sídliska. Obratisko v strede trate by potom stratilo význam. Radní sa preto rozhodli rozmerné obratisko nahradiť úspornejšou koľajovou spojkou.

Pôvodné obratisko so slučkou bolo navrhované pre jednosmerné električky, ktoré v Bratislave jazdia. Avšak už o mesiac by mali byť do premávky zaradené prvé obojsmerné električky, ktoré majú dvere po oboch stranách vozidla. Vďaka tomu sa električky nepotrebujú otáčať, jednoducho sa pomocou výhybky presunú na príslušnú koľaj a môžu bezpečne pokračovať v jazde.

BOMBY V DUNAJI

Práce nepozastavili len zmeny v dokumentácii stavby, ale aj hrozba nevybuchnutej munície na dne Dunaja. Existovali obavy, že by mohla byť práve pri pilieroch mosta. Mesto nechcelo riskovať, a preto si objednalo pyrotechnický prieskum. Ten potvrdil, že na dne rieky i pod ňou sa nachádzajú podozrivé predmety, no ani jeden z nich nemal ohrozovať sanáciu starých pilierov a výstavbu nového.

Hrozba bômb z 2. svetovej vojny pozastavili práce na Dunaji na tri mesiace. V súčasnosti sú už oba piliere zbúrané a robotníci osádzajú štetovnicové steny na mieste nového piliera, ktorý pôvodné dva nahradí. Zároveň sa pracuje na zosilnení ďalšieho pylónu, ktorý zostal na pôvodnom mieste.

Na petržalskom brehu je už možné vidieť prvé desiatky metrov novej mostnej konštrukcie. Tú vyrábajú železiarne vo Vítkoviciach. Jednotlivé segmenty konštrukcie sú zvárané v dvoch montovniach na brehu. Pôvodne bola montovňa iba jedna, no pre časový sklz mesto nariadilo zriadene aj druhej, aby tak boli urýchlené práce na stavbe. Konštrukcia mosta bude po zvarení jednotlivých segmentov postupne vysúvaná z petržalského brehu ponad Dunaj až kým nepreklenie celú rieku k druhému brehu. Celkovo bude mať oceľový kolos približne 460 metrov.

TERASY NA RIEKE

Zbúraním pilierov a ich nahradením novým sa rozšíri plavebná dráha riečnej dopravy. Piliere budú zároveň zvýšené, a tak bude mostná konštrukcia umiestnená o čosi vyššie nad hladinou ako tá pôvodná. Tieto zmeny boli nutné pre splnenie regulárneho plavebného gabaritu pre plavbu na Dunaji.

Nový Starý most má slúžiť predovšetkým električkám. Koľaje budú zaliate do betónovej vozovky, ktorú budú môcť v prípade potreby využívať vozidlá záchrannej služby. Po oboch stranách mosta budú umiestnené lávky pre chodcov a cyklistov so šírkou 4,5 metra.

Zaujímavosťou budú terasy s lavičkami a zeleňou. Nachádzať sa budú nad dvomi piliermi v rieke a majú ľuďom poskytovať výhľad na pohľadnicovú panorámu mesta – Most SNP s legendárnym „UFOm“, Bratislavský hrad a vežu Dómu Sv. Martina. Z druhej strany mosta bude možné vidieť ikonický most Apollo, vyhľadávané nábrežie obchodného centra Eurovea a nedotknutý les na petržalskej strane. Starý most bude mať na mieste terás až 30-metrovú šírku.

Farbu mostnej konštrukcie si zvolili Bratislavčania v internetovom hlasovaní. Vyhrala kombinácia sivej a zelenej, ktorá odkazuje na jeho pôvodné farby.

TRETI STARÝ MOST

Bratislavské brehy v minulosti prepájali brody, kompy a pontónové mosty. Prvý pevný most vybudovali až v roku 1891 a niesol názov po cisárovi Františkovi Jozefovi. Nazeleno natretý most neskôr slúžil aj legendárnej Viedenskej električke, ktorá prepájala centrum mesta s hlavným mestom Rakúska. Pred druhou svetovou vojnou získali Petržalku Nemci, a tak most slúžil ako hraničný priechod medzi dvoma štátmi. Na konci vojny ho nacisti pri ústupe odpálili. Červená armáda zničený most obnovila v priebehu pol roka, pri jeho stavbe využívala nemeckých zajatcov ako otrokov. Provizórny most napokon slúžil Bratislavčanom až do roku 2010, kedy bola z neho definitívne vylúčená akákoľvek doprava pre jeho havarijný stav.

Obnova mosta vo vlastnej réžií by bola pre mesto či štát príliš nákladná. Kompetentným sa podarilo po nezrealizovanom železničnom tuneli popod Dunaj v Bruseli presadiť projekt nového Starého mosta. Únia na jeho výstavbu prispeje 63 miliónmi eur, čo predstavuje 85% celkových nákladov. Zvyšných desať percent zaplatí štát a päť percent mesto. Podmienkou však je, aby bola stavba hotová a vyfakturovaná do konca roka. Ak by sa to nepodarilo, celý účet za stavbu by musela preplatiť Bratislava. Hlavné mesto je už teraz pre vysokú zadlženosť na pokraji nútenej správy.

Aktuálny sklz je odhadovaný na desať týždňov. Mesto prijalo opatrenia pre stihnutie termínu. Nakázalo trojzmennú prevádzku, na moste sa pracuje vo dne v noci. Zriadené sú dve montovne namiesto jednej. Radnica plánuje častejšie kontroly na stavbe.

Aktuálny sklz je odhadovaný na desať týždňov. Eurovia plánuje stavbu dokončiť do konca tohto roka. Čas sa však kráti a niektoré hlasy hovoria, že termín sa so súčasným sklzom nedá stihnúť. Karty ešte môže výrazne zamiešať príroda, jarné roztápanie snehu v Alpách máva za následok zvýšenú hladinu Dunaja. Tá by mohla práce na moste opätovne predĺžiť, čo by pre mesto predstavovalo finančnú katastrofu.

Ivan Belko