Nové eurofondy budú čoskoro prístupné
V súčasnosti Slovensko ešte stále čerpá dotácie na projekty zo starého programového obdobia 2007 – 2013. Umožňuje mu to dvojročná výnimka od Európskej komisie. Onedlho by však mal Brusel uvoľniť ďalšie miliardy pre nové programové obdobie.
Slovensku sa podarilo do konca roka 2013, keď malo skončiť sedemročné programové obdobie, vyčerpať len polovicu z 11 miliárd eur, ktoré nám poskytla Únia. Slovensku sa však podarilo vydobyť výnimku na dočerpanie zvyšných peňazí do konca roka 2015. Pol roka pred uplynutím výnimky sa podarilo využiť 73% z celkovej výšky dotácií. Zvyšné prostriedky sú zazmluvnené.
Kým jedno programové obdobie, vrátane jeho predĺženia, končí, druhé sa začína. A to s pol druha ročným oneskorením. Začať malo už rokom 2014 a oficiálne by malo byť ukončené v roku 2020. Za ten čas bude mať Slovensko k dispozícii 15,3 miliardy eur, ktoré budú alokované v deviatich operačných programoch. Dotácie sú zatiaľ neprístupné.
Podľa Centrálneho koordinačného úradu, ktorý zodpovedá za čerpanie eurofondov, sa čaká na schválenie agendy rybného hospodárstva a niektorých programov cezhraničnej spolupráce Komisiou. K schváleniu by malo prísť v priebehu tohto roka, presnejší dátum úrad nešpecifikoval.
Väčšina operačných programov je už schválená a dolaďujú sa posledné dokumenty potrebné pre ich spustenie. Podľa úradu sa dá predpokladať, že prvé výzvy na predkladanie projektov v rámci schválených operačných programoch bude možné „už v prvej polovici tohto roka“.
INOVOVANÉ PROGRAMY
V rokoch 2014 až 2020 bude môcť Slovensko čerpať vyše 15 miliárd eur prostredníctvom deviatich operačných programov (OP). Najvyššiu dotáciu, skoro štyri miliardy, získa OP Integrovaná infraštruktúra, ktorý je zameraný na dopravné projekty a informatizáciu spoločnosti. Tri miliardy získajú „zelené“ projekty, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia a efektívne využívanie prírodných zdrojov. Projekty z tejto oblasti bude zastrešovať OP Kvalita životného prostredia.
Na podporu výskumu, inovácií ale aj hospodárskeho rastu a podporu zamestnanosti nám prispeje Brusel 2,2 miliardami eur prostredníctvom OP Výskum a inovácie. Len o čosi menej, dve miliardy, bude možné čerpať na projekty podporujúce vzdelávanie, sociálnu inklúziu a zamestnanosť v rámci OP Ľudské zdroje.
Regionálny rozvoj v podobe skvalitnenia verejných priestorov a služieb podporia európske dotácie sumou 1,7 miliardy eur. Prakticky staronový operačný Regionálny operačný program (ROP) získal inovovaný názov Integrovaný ROP a po novom bude pod neho spadať aj Bratislavský kraj, ktorý v rokoch 2007 až 2013 mal svoje vlastné postavenie medzi operačnými programami. Rozvoj vidieka a poľnohospodárstva podporí Únia pol druha miliardou eur.
Ostatné operačné programy budú musieť rátať s výrazne nižšími dotáciami. Modernizácia verejnej správy bude podporená sumou presahujúcou štvrť miliardy eur. Rybné hospodárstvo dostane od Bruselu 16 miliónov eur. OP Technická pomoc, čiže zastrešenie podpornej činnosti pre čerpanie eurofondov, získa na svoj chod 160 miliónov eur.
NEPRIKÝVLI NA VŠETKO
Podľa Centrálneho koordinačného úradu Brusel odmietol podporovať komerčné turistické objekty, ako napríklad hotely, penzióny či akvaparky. Rovnako bol Komisiou odmietnutý rozvoj leteckej infraštruktúry, budovanie vodných nádrží a verejného osvetlenia. Štát tak od týchto oblastí upustil.
Komisia mala výhrady k financovaniu aj pomerne dôležitej infraštruktúry v školstve a zdravotníctve i správu ciest II. a III. kategórie. Podľa úradu však Slovensko v týchto oblastiach dosiahlo „významný kompromis“. Komisia nám preplatí takto zamerané projekty len za úzko špecifikovaných podmienok.
Podarilo sa presadiť aj podporu veľkých podnikov, ktoré budú predkladať spoločné projekty s malými a strednými podnikmi. Z eurofondov by mala byť podporená aj reforma verejnej správy, predovšetkým zvýšením efektívnosti elektronických služieb občanom.
Oproti pôvodným plánom sa podarilo navýšiť rozpočet na podporu najbohatšieho Bratislavského kraja, ktorý má obmedzené možnosti pri čerpaní eurofondov. Väčší balík peňazí však bude možné použiť len na projekty z oblasti výskumu a inovácií.
DOPRAVA A INTERNET DOSTANÚ NAJVIAC
Najštedrejšie dotovaným operačným programom bude Integrovaná infraštruktúra s čiastkou takmer štyroch miliárd eur. V zozname prioritných projektov dominuje doprava.
Program ráta s vybudovaním viac ako stovky kilometrov diaľnic. Prevažne pôjde o technicky náročné úseky D1, na ktorej dokončenie je potrebné dobudovať okolo sto kilometrov, aby boli prepojené dve najväčšie mestá Slovenska – Bratislava a Košice. Podľa plánov má však diaľnica pokračovať až k ukrajinskej hranici, na čo bude potrebné vybudovať ešte ďalších 70 kilometrov.
Niektoré rozostavané úseky sa začali budovať ešte v predchádzajúcom (prakticky však aktuálnom) programovom období a ich realizácia a financovanie bude presahovať do obdobia 2014 – 2020.
Okrem diaľnice D1 bude európskymi prostriedkami financovaná aj výstavba diaľnice D3, ktorá prepojí slovenskú diaľničnú sieť s českým a poľským systémom diaľnic. V súčasnosti je vo výstavbe dvadsať kilometrov D3 vrátane troch tunelov. Z eurofondov budú financované aj úseky rýchlostnej cesty R2 v okolí Bánoviec nad Bebravou, Rožňavy a Košíc.
Okrem diaľnic a rýchlostných ciest bude Brusel preplácať aj pokračujúcu modernizáciu železničných tratí na hlavnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice. Do roku 2020 by mala byť celá trať medzi hlavným mestom a Žilinou pripravená na rýchlosť 160 km/h. Zmodernizované by mali byť úseky aj na východe Slovenska, predovšetkým medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou i Košicami a Kysakom. Plánuje sa pokračovať aj v obnove vozového parku štátneho železničného prepravcu.
Oproti doterajšiemu OP Doprava je v novom operačnom programe zameranom na dopravné riešenia aj podpora vodnej dopravy. Konkrétne pôjde o modernizáciu verejného prístavu v Bratislave, ktorý je jednou zo vstupných brán do mesta. Na poskytovanie primeraných služieb návštevníkom mesta už nepostačuje.
STARONOVÉ PROGRAMY
Skladba operačných programov na roky 2014 až 2020 sa príliš nelíši od predchádzajúceho sedemročného obdobia. Programy dostali nové názvy, niektoré sa zlúčili, iné osamostatnili. Výrazným rozdielom je podpora modernizácie štátnej správy, ktorá bude fungovať v rámci osobitného operačného programu. Naopak, zdravotníctvo o svoj vlastný program prišlo a podpora tejto oblasti bude značne oklieštená.
Viditeľnou zmenou je aj navýšenie celkovej sumy dotácii. Oproti predchádzajúcemu obdobiu si Slovensko prilepší o štyri miliardy eur.
Ivan Belko
- Podrobnosti:
- Kategorie: Publicistika
- Zveřejněno 5. 2. 2016 10:32
Inzerce v Evropských novinách
Spolupracujte s námi a inzerujte v tištěném i webovém vydání.
Více info zde.
Rozhovory
-
Ochrana zvířat ve Francii
O ochraně zvířat ve Francii jsme si povídali s tiskovou zástupkyní organizace La Spa Muriel...
-
„Být Michalákovi občany Spojených států, tak jsou kluci už dávno ve své vlasti,“
tvrdí v rozhovoru o českých dětech odebraných v Norsku rodičům europoslanec Tomáš Zdechovský ...
-
„Evropská unie měla dávno přestat řešit hlouposti jako jednotné zásuvky a měla se zabývat problémem svojí bezpečnosti. To zanedbala,“ tvrdí bývalý náčelník Vojenské zpravodajské služby ČR, bezpečnostní expert Andor Šándor
(Evropské noviny - 6/2015) K evropským břehům míří plavidla plná lidí z Afriky, azyl na starém...
Evropské instituce
-
Evropský účetní dvůr
Zatímco v minulých číslech Evropských novin jsme se zaměřili hned na dvě významné soudní instituce, tentokrát se v naší pravidelné rubrice podíváme do světa financí. V našem hledáčku je totiž...