Slovenská armáda vo veľkom prezbrojuje

V rámci Európskej únie sa radíme medzi štáty s menšou armádou. Tá prechádza v poslednom období veľkou modernizáciou. Zároveň sa naše vojsko čoraz viac zapája do medzinárodných bojových zložiek.

Naposledy boli mladí slovenskí muži odvedení na povinnú základnú vojenskú službu pred desiatimi rokmi. Od 1. januára 2006 sa krajina spolieha už len na profesionálnu armádu. Tá ma 16-tisíc vojakov a ďalších 4-tisíc zamestnancov. V zálohe je pripravených 600-tisíc mužov, no ich rady sa každým rokom zmenšujú. Patria totiž medzi nich ľudia, ktorí mali v minulosti aspoň základný vojenský výcvik. Z tohto dôvodu je priemerný vek „záložákov“ viac ako 40 rokov. Bojaschopnosť záloh je otázna, nakoľko nebývajú organizované žiadne manévre či cvičenia na strelnici.

Už dlhodobo sa uvažuje o vytvorení dobrovoľnej vojenskej služby. Členovia by dostávali od štátu plat, hovorilo sa o výške 250 eur. Projekt je však stále ďaleko od svojho spustenia pre chýbajúcu legislatívu.

Zrušenie povinnej základnej služby však automaticky nezrušilo brannú povinnosť. Tá sa stále týka každého slovenského občana mužského pohlavia, ktorý je starší ako 19 rokov. V prípade vojnového stavu sa musí každý Slovák, ktorý spĺňa kritéria, dostaviť na odvod a absolvovať mimoriadnu alebo alternatívnu službu. Prvá je štandardná, odvedenec by bol nasadený tam, kde by ho armáda potrebovala. Alternatívna služba je určená tým, pre ktorých je výkon vojenskej služby v rozpore s ich svedomím alebo náboženským vyznaním. Do alternatívnej vojenskej služby sa dá zaradiť pred vyhlásením vojnového stavu a to len do 30. januára daného roka. Žiadosť o zaradenie sa musí každý rok obnovovať, inak bude občan zaradený do štandardnej mimoriadnej služby.

Práve začiatkom tohto roka sa Slovenskom šírili informácie, že vzhľadom na prebiehajúci konflikt na Ukrajine, je pravdepodobná mobilizácia slovenskej armády. Správa uvádzala ako jedinú možnosť, ako sa vyhnúť priamym bojom, napísať žiadosť na zaradenie do alternatívnej služby. Do konca januára, kedy bolo treba žiadosť poslať, ich rezort obrany evidoval až 12-tisíc, čím bol niekoľkonásobne prekročený bežný počet žiadostí, ktoré dostávali po iné roky.

AK BY VYPUKLA VOJNA

V prípade, že by Slovensku hrozil priamy vojenský konflikt, vláda by navrhla prezidentovi vyhlásiť vojnový stav. Ak by tak prezident učinil, automaticky by sa obmedzili niektoré základné práva a slobody občanov. Zakázané by bolo zhromažďovanie či štrajk. Majetkové práva by boli značne obmedzené, armáda by mohla zabrať ľubovoľný dom či auto pre svoje potreby. Médiá by podliehali štátnej cenzúre.

Na obranu štátu by bolo k dispozícii, ako sme už spomenuli, zhruba 16-tisíc profesionálnych vojakov a viac ako pol milióna mužov v zálohe.

Z bojovej techniky by mohli byť nasadené dve desiatky tankov. Jedinú bojaschopnú tankovú čatu chcel bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS) úplne zrušiť. Súčasný šéf rezortu Martin Glváč s tým však nesúhlasil a tankistov ponechal.

Vo výzbroji je aj deväť húfnic. Len pred dvomi mesiacmi predstavila slovenská firma Konštrukta-Defence nový typ húfnice, s ktorou by chceli preraziť na trh s bojovou technikou. Nová húfnica Eva sa zaradila medzi svoje predchodkyne, ktoré taktiež niesli ženské mená: Dana, Zuzana a Zuzana 2. Tých sa dovedna predalo dohromady takmer 3-tisíc kusov.

Vzdušný priestor chráni 12 bojových stíhačiek MIG-29. K dispozícii je aj 11 dopravných lietadiel a 14 viacúčelových vrtuľníkov sovietskej výroby.

PREZBROJOVANIE ZA MILIÓNY

V posledných dvoch rokov sa začala masívna modernizácia slovenskej armády. Malo by pribudnúť deväť amerických vrtuľníkov Black Hawk. Štát za ne zaplatí 260 miliónov dolárov. Vyplatenie sumy je rozložené do splátok, poslednú Slovensko zaplatí v roku 2024. Vrtuľníkom však bude chýbať akýkoľvek zbraňový systém, ten by sa musel v prípade potreby ešte dokúpiť. Black Hawky sú určené na logistiku a domáce krízové situácie, ako napríklad povodne či lesné požiare.

Do armádnej letky by mali pribudnúť aj dve transportné lietadlá C-27J Spartan. Kritici však tvrdia, že sú zastarané a nevhodné pre potreby slovenskej armády. O nákupe týchto lietadiel sa hovorilo od tragickej nehody starého Antonova, ktorý viezol späť na Slovensko vojakov z misie v Kosove. Lietadlo sa zrútilo pri maďarskej dedine Hejce, neďaleko spoločných hraníc. Nehodu prežil iba jeden vojak, zvyšných 41 ľudí v troskách lietadla zahynulo.

Do výzbroje armády by sa mali zaradiť aj nové 3D radary. Tie chceli pôvodne kúpiť spolu s Českom, no zo spoločného nákupu napokon zišlo. Po vzore českej armády chce aj slovenská uzatvoriť so Švédmi zmluvu o dlhodobom prenájme stíhačiek Gripen. Rokovania ešte stále prebiehajú.

Armáda zaobstarala vojakom aj nové pušky, opäť, po vzore západných susedov. Vojaci by mali byť v budúcnosti vyzbrojení útočnými puškami CZ 805 Bren.

BOJOVÁ SKUPINA V4

Členské štáty Európskej únie sa ešte v roku 1999 zhodli na potrebe vytvorenia obranného mechanizmu, ktorý by dokázal pohotovo reagovať na vzniknutú bezpečnostnú hrozbu. Po ôsmich rokoch sa podarilo tieto myšlienky pretaviť do skutočnosti, od roku 2007 fungujú bojové skupiny EÚ, známe aj ako EU Battlegroups. Jednu skupinu tvorí minimálne 1500 vojakov, ktorí môžu byť z jedného či viacerých štátov. Skupina musí byť po dobu 6 mesiacov v permanentnej pohotovosti a pripravená zasiahnuť na ľubovoľnom mieste do niekoľkých dní. Logisticky musí byť jednotka zabezpečená na 30 dní operácie a ďalších 120 dní pomocou doplnenia zásob. Operačný priestor jednotky je vymedzený okruhom 6-tisíc kilometrov od Bruselu.

Od založenia bojových skupín nebol dosiaľ ani jeden kontingent nasadený do bojových operácií. V predošlých rokoch bola odmietnutá účasť bojových skupín EÚ pri nastoľovaní poriadku v Mali či Stredoafrickej republike. V miestnych konfliktoch zasiahlo Francúzsko.

V druhej polovici roka 2009 mala polročnú pohotovosť spojená česko-slovenská bojová skupina. Tvorilo ju 2700 vojakov, z toho 420 Slovákov.

V tom istom roku sa objavili prvé kroky k vytvoreniu novej bojovej skupiny EÚ – Vyšehradskej. Ďalšie dva roky trvalo vytvorenie štúdie realizovateľnosti projektu spoločnej bojovej jednotky zloženej zo Slovákov, Čechov, Poliakov a Maďarov. V roku 2011 v Levoči bola podpísaná dohoda, ktorá dala projektu zelenú a stanovila plnú pripravenosť bojovej skupiny v prvej polovici roka 2016.

Vláda vyhlásila, že cieľom slovenskej účasti v bojovej skupine je „aktívne využívanie členstva v EÚ a NATO na posilňovanie mieru a stability v Európe a vo svete, na predchádzanie krízam a bezpečnostným hrozbám vrátane aktívnej účasti a pôsobenia v mierových misiách“.

V súčasnosti finišujú prípravy na vytvorenie bojovej skupiny krajín V4. Projekt nabral reálne kontúry počas nedávno skončeného slovenského predsedníctva krajinám Vyšehradskej skupiny. V uplynulom roku boli prijaté dva kľúčové dokumenty: Akčný plán obrannej spolupráce V4 a Stratégia výcviku a cvičení V4. Vedúcou krajinou Vyšehradskej bojovej skupiny bude Poľsko, ktoré nominovali všetky ostatné štáty paktu.

Podľa hovorkyne ministerstva obrany Martiny Ballekovej sú regionálne obranné zoskupenia nástrojom, ktorým sa posilňuje nielen národná obrana. Pomocou nich sa plnia aj záväzky krajiny voči Únii i NATO.

„Práve preto členské krajiny V4 zintenzívnili spoluprácu v oblasti obrany v období posledných dvoch rokov a snažia sa nachádzať spoločné riešenia v rámci udržiavania a budovania spôsobilostí,“ vysvetlila Balleková.

ARMÁDA NABERÁ NA SILE

Dalo by s špekulovať, či masívne prezbrojovanie armády bolo urýchlené konfliktom na Ukrajine. Pravdou však je, že slovenská bojová technika je zastaraná a o jej obmene sa hovorilo už dlhodobo. Ministrovi obrany Martinovi Glváčovi však vyčítajú, že nové systémy pre armádu kupuje predražene a v niektorých prípadoch bez verejného obstarávania. Peter Dressler