Litva zažíva prvú skúsenosť s utečencami, Lotyši špekulujú s kvótami

Prví imigranti, ktorých Litva prichýlila na základe povinnej kvóty, sa idú súdiť. Chcú viac, ako im hostiteľská krajina ponúka.

Od vypuknutia migračnej krízy ide o medzník, ktorý predpovedali kritici európskych kvót v povinnom prijímaní imigrantov. Prvý kontakt Litvy s prisťahovalcami nedopadol najšťastnejšie. Nespokojnosť prisťahovalcov prerástla do konfliktu, ktorý vyrieši až súd. Pobaltské krajiny nikdy netajili, že nebudú poskytovať VIP služby, a imigranti naopak počítajú s výhodnejšími podmienkami. Prvej rodine Litva namiesto statusu utečencov, poskytla dočasnú právnu ochranu, teda žiadne finančné výhody, ale povinnosť vrátiť sa o dva roky do Iraku, hoci s možnosťou predĺženia tejto lehoty. Rodina plánovala zostať v Litve natrvalo a čerpať náležité dávky prislúchajúce azylantom. Namiesto toho bude dostávať 510 eur, teda o niečo menej ako je priemerná mzda v krajine, a jednorazovú dávku zníženú zo 456 na 204 eur.

POBALTIE V POZORE

Litovskú skúsenosť s napätím sledujú aj ďalšie dve pobaltské krajiny, očakávajú však podobný scenár. Do dvoch rokov má Litva prichýliť 1106, Lotyšsko 776 a Estónsko okolo 500 cudzincov. Krajiny žili v presvedčení, že cudzinci u nich istý čas požijú a poberú sa kade ľahšie. Brusel však sprísňuje migračnú politiku a voľný pohyb po Európe pravdepodobne nezostane samozrejmosťou. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite sa chystá predložiť pripomienky k zákonom o zabezpečení poriadku a bezpečnosti. Plánuje zaviesť pravidlo, že v prípade ich narušenia dôjde k vyhosteniu z krajiny. Litovci tiež sprísňujú podmienky pre prisťahovanie rodinných príslušníkov. Rolu budú zohrávať kritériá ako prostriedky na prežitie, miesto pobytu, zdravotné poistenie a minimálne dvojročný pobyt v Litve. Toto obdobie vláda potrebuje na overenie, či ide o dôveryhodnú osobu, ktorá neohrozuje občanov a nepredstavuje nebezpečenstvo ani pre ďalšie európske krajiny.

POD HROZBOU BRUSELU

Pred pol rokom, keď Lotyši usporiadali protestné akcie so sloganmi o genocíde bielej rasy, EÚ pohrozila pobaltským krajinám zastavením financovania kvôli neochote prichýliť utečencov. Lotyšsko bolo jediné, ktoré sa od začiatku radikálne stavalo proti kvótam. Od svojho postoja však postupne upustilo. Lotyšská spoločnosť sa rozdelila na dva názorovo znepriatelené tábory. Domáci politici ale nemôžu ignorovať verejnú mienku. Podľa niektorých prieskumov sa proti prijatiu utečencov vyslovujú až štyri pätiny Lotyšov a za posledný polrok sa v Rige konalo šesť demonštrácií proti migrantom. Podobné nálady vládnu v Litve a Estónsku. Napokon, silnenie nacionalizmu sa dalo očakávať. Pobaltské krajiny nesúhlasia s európskou politikou a miestni politici ju pokladajú za nelogickú.

LOTYŠI ŠPEKULUJÚ

Splniť kvóty, a nebabrať sa s utečencami. Lotyši skúšajú, kam až siaha trpezlivosť Bruselu. Téme sa najnovšie venuje BBC. Experti tvrdia, že utečenecké rodiny v Lotyšsku dlho nevydržia a príčinou je politika nastavená proti imigrantom, presnejšie nízke sociálne dávky a znalosť jazyka, ktorú miestne zákony vyžadujú pri uchádzaní sa o zamestnanie. Znalosť štátneho jazyka na minimálnej úrovni zákon žiada od poľnohospodárskych robotníkov a upratovačiek. Od čašníkov, či kaderníčok vyžaduje ovládanie lotyštiny na strednej úrovni a najvyšší stupeň musia spĺňať napríklad manažéri. V prípade obídenia zákona hrozí pokuta zamestnávateľovi.

Dana Miháliková