Aká veľká je podpora podnikateľov?

Podpora viac ako dvestotisíc podnikov. Takúto snahu deklaruje Európska únia každý rok. Ide o poskytnutie finančného balíčka podnikateľom a podnikom. Na výber je obšírny zoznam programov EÚ, pomocou ktorých poskytuje financovanie prostredníctvom miestnych inštitúcií. Finančné prostriedky sú údajne k dispozícii pre začínajúce podniky, podnikateľov a podniky akejkoľvek veľkosti a v ktoromkoľvek odvetví. Podpora plynie napríklad cez nástroje ako úvery, záruky, kapitálové financovanie a ďalšie. Akým spôsobom padá rozhodnutie? O poskytnutí finančných prostriedkov EÚ sa uznesie miestna finančná inštitúcia, akou je banka, záručná spoločnosť alebo kapitálový investor. Dodatočné materiálne prostriedky tým pádom smú miestne peňažné inštitúcie poskytovať podnikom. Funguje to tak, že spomenuté inštitúcie si samotne vytýčia podmienky financovania – výška, trvanie, úrokové sadzby a poplatky.

Na článok štyristotridsaťjedna nariadenia EÚ o kapitálových požiadavkách z roku dvetisíc trinásť má každý právo odvolať sa. Stačí si vyžiadať spätnú väzbu od úverových inštitúcií týkajúcu sa ich úverového rozhodnutia. Táto aktivita by mala pomôcť pochopiť u žiadateľa finančnú situáciu a zlepšiť jeho šance na získanie dotácií v budúcnosti.

„Pre slovenských podnikateľov majú veľký prínos európske štrukturálne a investičné fondy určené výlučne pre Slovensko. Podpora výskumu, inovácií a najmä malých a stredných podnikov sa bude implementovať predovšetkým cez OP Výskum a inovácie. Celková alokácia predstavuje vyše dvoch miliárd eur,“ upresňuje Ingrid Ludviková, tlačová a komunikačná tajomníčka zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

AKO RO FUNGUJE VO VŠEOBECNOSTI?

Udelenie peňažných prostriedkov sa musí, aspoň ako vysvetľuje stanovisko Európskej únie, riadiť prísnymi a rigidnými pravidlami. Dôvod je logický. Aby bola zabezpečená nielen kontrola použitia financií, ale aj ich správne – čiže transparentné použitie. Garantom zodpovedného udeľovania a nositeľmi najvyššej politickej významnosti stelesňuje dvadsaťosem komisárov EÚ ako kolektív.

Ibaže nakoľko sa väčšina peňazí spravuje v prijímajúcich krajinách, zodpovednosť za uskutočňovanie kontrol a ročných auditov majú jednotlivé členské štáty. Za určitú paralelu v tomto môžeme považovať napríklad schvaľovanie zmlúv – trebárs Lisabonská zmluva - na úrovni Európskej únie, keď „dvadsaťosmička“ musí nariadenia Európskej komisie ešte následne i ratifikovať.

V rámci „zdieľaného hospodárenia“ sa spravuje viac ako sedemdesiatšesť percent rozpočtu EÚ, a to formou partnerstva s národnými a regionálnymi orgánmi tečúcimi prostredníctvom piatich veľkých fondov – štrukturálnych a investičných fondov. Kapitál z týchto fondov pomáha realizovať stratégiu s názvom Európa 2020. Sú nimi: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo (EFNR). EFRR a ESF smie využívať každý región EÚ. Avšak len menej rozvinuté regióny môžu prijímať podporu z Kohézneho fondu.

Ďalej sa naskytol Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) podporujúci prípady veľkých prírodných katastrof, Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) podporujúci kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny EÚ a Program pomoci pre komunitu cyperských Turkov vykonávajúci podporu, ktorá by mala byť v súlade s pravidlami programu vonkajšej pomoci EÚ, či už cez priame aj nepriame hospodárenie.

Sú však aj peniaze spadajúce priamo pod spravovanie EÚ. Poskytujú sa formou grantov na konkrétne projekty týkajúce sa politík EÚ. Je možnosť usilovať sa o ne zvyčajne na základe verejnej výzvy, ktorou je „výzva na predkladanie návrhov“. Časť projektu sa financuje zo zdrojov EÚ a časť z iných zdrojov, verejných zákaziek inštitúcií EÚ na nákup služieb, tovarov či diel, ktoré potrebujú pre svoju činnosť, ako napríklad štúdie, školenia, organizácia konferencií, IT vybavenie. Na základe verejných súťaží sa vďaka výzvam na predkladanie ponúk udeľujú zákazky.

ČO S MALÝMI A STREDNÝMI PODNIKMI?

Dotácie z EÚ majú v právomoci čerpať malé a stredné podniky prostredníctvom grantov, pôžičiek a záruk. Granty sa, samozrejme, považujú za priamu podporu. Ostatné finančné zdroje sa poskytujú prostredníctvom programov riadených na vnútroštátnej úrovni. Mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti majú taktiež oprávnenie na získanie financovania. Spadá to však pod podmienku, že aktívne pôsobia v oblasti politík EÚ na neziskovom základe. Každý rok použije viac ako štvrť milióna verejných orgánov približne osemnásť percent HDP na nákup služieb, prác a tovaru. Ako podnik registrovaný v EÚ má právo sa uchádzať o verejné zákazky v iných krajinách EÚ.

Únia má v ambícií pre všetky podniky v celej „dvadsaťosmičke“ stanoviť právne predpisy - harmonizované pravidlá, smernice o verejnom obstarávaní. Tie sú implemenované do vnútroštátnych právnych predpisov, uplatnené vo verejných súťažiach, ktorých peňažná hodnota presahuje určitú hranicu. Pri zákazkách nad prahovými hodnotami sa kalkuluje s možnosťou cezhraničného záujmu. Zatiaľ čo pre tie s hodnotou nižšou platia vnútroštátne predpisy, hoci musia spĺňať všeobecné zásady práva EÚ.

Je niekoľko pravidiel platiacich pre všetky ponuky vo verejnom obstarávaní. V rámci nich verejné orgány nesmú diskriminovať podnik iba preto, že je zaregistrovaný v inom členskom štáte EÚ; pri opise vlastností výrobkov a služieb, ktoré zamýšľajú kúpiť, nesmú uvádzať osobitné značky, ochranné známky ani patenty; nesmú odmietnuť podporné dokumenty – napríklad osvedčenia, či diplomy - vydané v inej krajine EÚ, pokiaľ poskytujú rovnakú úroveň záruky; musia poskytnúť všetky informácie týkajúce sa verejnej súťaže všetkým zainteresovaným spoločnostiam bez ohľadu na miesto ich zaregistrovania.

Verejný orgán disponuje právom vylúčiť podnik z výzvy na predloženie ponúk, ak je v konkurze alebo v likvidácii; má pozastavenú činnosť alebo je v správe súdu; bolo preukázané, že závažne porušil právne predpisy; nezaplatil dane alebo príspevky do sociálneho zabezpečenia; prípadne poskytol nepravdivé vyhlásenia verejnému orgánu.

REÁLNY DOPAD

Dotácie z EÚ podľa Petra Kremského z Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) prostredie v našej krajine až tak nezveľaďujú, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať: „Sú to prostriedky, ktoré je možné získať najmä na základe politických konexií. V skutočnosti slovenským podnikateľom markantne nepomáhajú.“ Aliancia taktiež zastáva názor, že nová vláda sa jednoducho musí rozbehnúť reformy s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie. Ako tvrdia v PAS, na Slovensku sa to zhoršuje už desať rokov, datujú to približne od nástupu druhej vlády Roberta Fica.

Na adresu peňazí tečúcich z EÚ sa nechal v nemeckej telvízií ARD počuť aj europoslanec Richard Sulík, a to iba deň po tohtoročných parlamentných voľbách. Po výzve moderátorky Anne Will o „profitovaní“ využívateľov financií pre Slovensko vyhlásil: „Platíme miliardu eur každý rok do EÚ a máme nárok na tri miliardy, ale to sa všetko nevyčerpá. A tieto peniaze k nám priviedli strašne veľa korupcie. To sú peniaze, ktoré v úvodzovkách nikomu nepatria.“

Petra Vörösová