Tento rok Lotyši získajú menej peňazí z eurofondov

Rok 2016 Lotyši nezačali najlepšie. Z európskych fondov dostanú o 140 miliónov eur menej.

Europoslanec Andrej Mamykin v októbri 2015 pre portál EADaily vyslovil, že lotyšská ekonomika je úplne odkázaná na peniaze z eurofondov, ktoré jej pomáhajú dosiahnuť vyše dvojpercentný rast HDP. Lotyšsko každoročne získava z fondov EÚ okolo 700 miliónov eur. Tento rok sa toto číslo scvrkne na 562 miliónov eur. V médiách zazneli informácie, že na vine sú ministerstvá, ktoré spôsobujú administratívne prieťahy. Spolu s ďalšími štátmi však Lotyšsko pripomína, že pri žiadaní o subvencie chýbajú jasne definované pokyny. Experti dodávajú, že v etape plánovania Komisia potrebuje definitívne záruky o nevyhnutnosti projektu, a tým pádom detailnejšie spracovanie prípravných materiálov. Na lotyšskom príklade vidno, že ide do tuhého. Ministerstvo financií upozorňuje, že ak k dosiahnutiu cieľov z predchádzajúceho programového obdobia nedôjde do konca roka 2018, krajina môže celkovo prísť o 260 miliónov eur.

OHROZENÉ MILIARDY

V programovom období 2014-2020 môžu Lotyši získať 4,4 miliardy eur. Plánujú ich vložiť do rozvoja infraštruktúry, vytvorenia pracovných miest, boja s nezamestnanosťou, výskumu, zlepšenia sociálnej pomoci. Za uplynulé dva roky dokázali zrealizovať projekty približne za 284 miliónov eur. Pre túto skutočnosť vládu kritizuje prezident Raimonds Véjonis, ktorý získavanie peňazí z fondov pokladá za prioritnú úlohu a každé meškanie vníma ako zamedzovanie vstupu peňazí do domácej ekonomiky. Ministerstvo financií upokojuje, že spomalenie procesu neznamená definitívnu stratu európskych peňazí. Experti z agentúry pre investície však upozorňujú, že expresná realizácia dlhodobých projektov z dôvodu nutného prečerpania peňazí sa môže vypomstiť v podobe predraženia. Problém vidia v nekompaktnej spolupráci ministerstiev a prichádzajú s návrhom o reformovaní administrácie fondov.

NIČ NIE JE STRATENÉ?

V období 2007-2013 sa krajine podarilo vyčerpať fondy stopercentne. Napríklad poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo získalo až 2,8 miliárd eur, ktoré investovalo do modernizácie stoviek fariem, nákupu strojov, opravy ciest a pomoci farmárom. Ministerstvo financií priznáva, že do nového programového obdobia nevykročilo pružne. Mnohé projekty meškajú z dôvodu sprísnených požiadaviek. Zároveň upresňuje, že hoci krajina v tomto roku dostane menej peňazí, zvyšok prejde do rozpočtu v budúcom roku. Novinkou bude oživenie malých prístavov a rozvoj infraštruktúry rybolovu. Do konca roku 2020 Lotyši plánujú takto investovať 24 miliónov eur. Deväť rybolovných prístavov nezodpovedá súčasným požiadavkám a o prostriedky žiadajú Európsky námorný a rybársky fond. Ten sumu vypláca postupne v ročných intervaloch po 4 miliónoch eur.

VČERA A DNES

Riga uvádza, že v období 2007-2013 pomocou eurofondov podporila vyše tisíc nových firiem, 153 výskumných projektov, vzniklo sto tisíc pracovných miest. Zabezpečená bola rekvalifikácia 150 tisícom nezamestnaných, kvalifikáciu si zvýšilo 22 tisíc pedagógov, boli vyplatené štipendiá vyše 70 tisícom študentov. Najviac peňazí, až 1,3 miliardy eur pohltila sféra dopravy. Peniaze šli na rekonštrukciu 785 kilometrov ciest a vyše 50 kilometrov železníc. V aktuálnom programovom období chcú Lotyši v tomto tempe zotrvať. Podobná suma pôjde na udržateľný systém dopravy. Prioritami sa stanú najväčšie prístavy v krajine, modernizácia letiska v Rige a prepojenie miest s európskou dopravnou sieťou TEN-T. K ďalším kľúčovým záujmom sú investície do výskumu, rozvoja technológií a inovácií. Podľa údajov Eurostatu Lotyšsko patrí ku krajinám, ktoré do tejto oblasti investujú najmenej. V roku 2012 to bolo len 0,7 percenta, pokým európsky priemer predstavoval 2 percentá. Do konca roka 2020 chcú Lotyši toto číslo zvýšiť na 1,5 percenta.

V programovom období 2014-2020 môžu Lotyši získať 4,4 miliardy eur. Peniaze budú vynaložené na rozvoj infraštruktúry, vytvorenie pracovných miest, boj proti chudobe, rozvoj konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, rozvoj a sprístupnenie informačných technológií, mobilitu pracovnej sily a vzdelávanie.

Dana Miháliková