Administratívna záťaž je frapantný problém

Operačný program Výskum a inovácie je práve ten kľúč, cez ktorý sa v Slovenskej republike realizuje podpora vedy, techniky a inovácií. Jeho riadiacim orgánom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Program sa vykonáva v programovom období 2014 - 2020 v oblasti zameranej na vytvorenie stabilného prostredia najmä pre inovácie. Týkajú sa všetkých relevantných subjektov a podpory zvýšenia efektívnosti a výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií. Celková alokácia OP VaI za zdroje EÚ predstavuje 2 266 776 537 eur. Viac ako tri štvrtiny všetkých finančných prostriedkov sú určené na posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií a zvyšnú časť verejní činitelia umiestňujú na podporu zvýšenia konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Na príprave OP VaI spolupracovali MŠVVaŠ SR a MHSR s príslušnými orgánmi ústrednej štátnej správy, najmä s Úradom vlády SR a s ministerstvami, ktoré mali svojimi kompetenciami dopad na tvorbu OP VaI.

„Zásady štátnych politík reflektuje v oblasti vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sú obsiahnuté v Národnom programe reforiem SR. OPVaI je kľúčovým implementačným nástrojom stratégie Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky. Zatiaľ boli v rámci OPVaI vyhlásené štyri otvorené výzvy, o ktoré je zo strany tak vedecko-výskumnej obce, ako aj súkromného sektora veľký záujem. Jednou z priorít v rámci prioritnej osi Vzdelávanie OP Ľudských zdrojov je inovovať vyučovací proces a zvýšiť zručnosti žiakov a študentov, k čomu významnou mierou prispieva aj využívanie moderných technológií na slovenských školách,“ vyhlasuje rezort školstva.

KTO SA MÔŽE UCHÁDZAŤ O DOTÁCIU?

Ašpirovať o nenávratný finančný príspevok (NFP) smie sektor vysokých škôl, univerzít, Slovenská akadémia vied so svojimi ústavmi a pracoviskami, výskumné organizácie a aj podnikateľský sektor, ale ten už sporadicky. Na projektoch pri žiadaní NFP participujú aj partneri, ako napríklad výskumné organizácie, sektor vysokých škôl, neziskový sektor, podnikateľský sektor, či Slovenská akadémia vied. „Oprávnenými prijímateľmi pre prioritnú os Vzdelávanie OP ĽZ sú predovšetkým základné školy, stredné školy, vysoké školy a rôzne vzdelávacie inštitúcie, orgány štátnej správy, miestnej a regionálnej samosprávy, ale aj podniky z verejného sektora a podnikateľské subjekty,“ špecifikuje spomínaný rezort.

Podmienky čisto tematicky vychádzajú z OPVaI a pre jednotlivé výzvy ich zadávatelia koncipujú individuálne z pohľadu definovania ich zámeru, opatrení, cieľov a celkových podmienok. Keď ide o čerpanie finančných prostriedkov v rámci prioritnej osi Vzdelávanie, konkrétne body sú vypísané na webovej stránke MŠVVaŠ vo výzvach na predkladanie žiadostí o NFP. Zahŕňajú oblasť, výšku podpory a všetky potrebné podmienky na poskytnutie príspevku.

Ako pokračovali dotácie pre vedu a výskum za posledný rok? „V roku 2015 sa zazmluvňovali posledné projekty v rámci OPVaV, ktoré boli zamerané na vybudovanie infraštruktúry pre vedecké pracoviská. Zároveň sa nastavovali pravidlá pre OPVaI, pripravovali sa základné dokumenty, riadiaca dokumentácia a delegovali sa úlohy a právomoci,“ informuje rezort školstva.

PODPORA SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY

V rokoch 2007-2015 sa vybudovalo na Slovensku sedem univerzitných vedeckých parkov a päť výskumných centier, čím sa odstránilo najväčšie regionálne zaostávanie vo vybavenosti vedeckých pracovísk. „Medzi pozitívne príklady môžem uviesť pracovisko transmisnej elektrónovej mikroskopie s extrémnym rozlíšením 0,07 nm a bohatým analytickým vybavením vybudované na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, alebo 6MeV urýchľovač iónov pre materiálový výskum vybudovaný v Trnave v Slovenskom iónovom centre - SlovakION,“ poznamenáva rektor Robert Redhammer. Je si taktiež istý, že STU dnes ponúka kvalitné vzdelavanie s využitím nových moderných laboratórií aj zahraničným študentom. Rôzne unikátne pracoviská boli vybudované aj na partnerských univerzitách a ústavoch Slovenskej akadémie vied v Žiline, Košiciach a Nitre. Zameranie smerovalo najmä do troch oblastí. Patrí do nich nielen materiálový výskum dôležitého pre výrobný priemysel, ale aj biotechnológie a biomedicínske disciplíny s informačnými a komunikačnými technológiami vrátane nových aplikácií pre priemysel.

Priznáva tiež, že čerpanie eurofondov je zavše obtiažne. Administratívna náročnosť spomaľuje ich využitie, najmä zložité postupy verejného obstarávania. Napokon sa pre STU podarilo veľmi dobre využiť takmer celý finančný rámec programovaný pre výskum a vývoj v predošlom období. „V súčasnosti sa pripravujú projekty pre nové programovacie obdobie,“ dodáva R. Redhammer.

POHĽAD SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SAV bola ako jedna z mála organizácií mimoriadne úspešná najmä v získavaní projektov - vysoko nad priemerom Slovenska. Dokázala so svojimi partnermi z univerzít, ale aj z podnikateľského sektora vyčerpať osemdesiatpäť percent prostriedkov. Kalkulovalo sa so sumou štyristopäťdesiat miliónov eur. Nebyť zdržania, odkladov na začiatku a kladenia administratívnych prekážok, toto číslo by bolo ešte vyššie.

„Za problém pri získavaní a čerpaní fondov považujeme nadmernú byrokraciu, ktorá je čiastočne dielom Bruselu, čiastočne dôsledkom činnosti výskumnej agentúry ASFEU. Ďalším problémom je nízka flexibilita projektov. Je veľmi ťažké čokoľvek meniť už po začatí projektu, hoci by si to situácia vyžadovala,“ vylíčil Stanislav Ščepán zo SAV. Zásadným problémom bolo zdržanie čerpania eurofondov hneď na začiatku programovacieho obdobia, upravovanie podmienok počas chodu a vynucovanie zmien v organizácii SAV, ktoré nie vždy rešpektovali reálne potreby výskumu. V podobnej situácii sme podľa neho aj teraz, keď začína meškať vyhlasovanie výziev, čo spôsobuje problém napríklad i v udržateľnosti už vybudovaných infraštruktúr.

ČO SI MYSLIA EUROPOSLANKYNE?

Väčšina z týchto finančných prostriedkov je, ako hovorí europoslankyňa za Slovensko Monika Flašíková-Beňová, určená práve na rozvoj a efektívne využívanie moderných technológií, čo činí tento operačný program na Slovensku za najvýznamnejší podporný finančný nástroj. Za užitočné považuje získanie výnimky na ročné predĺženie čerpania európskych fondov prostredníctvom určitého pravidla N+3. „Aktivity, ktoré sa aj mojou zásluhou podarilo ešte v roku 2013 na pôde Európskeho parlamentu presadiť, zachránili pre Slovensko približne tristopäťdesiat miliónov eur. Tie mohli byť do konca roku 2015 využité aj na podporu rozvoja moderných technológií či inovácií,“ zakončila členka Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente.

Ako výzvu vytýčila administratívnu a časovú náročnosť prípravy projektov. Samostatnú kapitolu údajne predstavuje aj komplikovaný proces verejného obstarávania, v ktorého postupoch sa má mnoho žiadateľov o nenávratný finančný príspevok problém zorientovať. Problémy sú však aj na strane samotných žiadateľov. Viacerí podávajú zle pripravené projekty, ktoré sú podľa Moniky Flašíkovej-Beňovej finančne nereálne.

Za dôležitý míľnik v oblasti moderných technológii považuje na druhej strane europoslankyňa Jana Žitňanská zverejnenie návrhu smernice o prístupnosti - European Accessibility Act. Znamená to, že rôzne typy digitálnych tovarov a služieb budú musieť byť dostupné aj pre osoby so zdravotným postihnutím v celej EÚ. „V praxi to znamená, že osoby so sluchovým postihnutím budú mať lepší prístup k otitulkovaným filmom, nevidiaci a slabozrakí budú môcť lepšie využívať mobilné telefóny, počítače, nakupovanie cez internet a webové stránky prepravných spoločností a bánk. Automaty na kúpu cestovných lístkov a bankomaty na výber hotovosti budú zase musieť obsahovať prvky ako napríklad prispôsobené klávesnice a porty na slúchadlá, ktoré umožnia nevidiacim samostatne ich používať,“ špecifikuje politička vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov.

Nakoľko je podľa nej Slovensko úspešné v čerpaní peňazí? Hoci sa na Slovensku postavili nové cesty, zrekonštruovali niektoré nemocnice, školy, obecné úrady alebo sa do obcí zaviedla kanalizácia, tvrdí, že v Európskej únii sme známi dvoma vecami: pomalým a často neefektívnym čerpaním prostriedkov z európskych fondov.

Na margo najväčších prekážok upozornila na nasledovné problémy: komplikované riadenie a byrokraciu, nedostatočnú podporu zo strany štátu pri vyžadovanom spolufinancovaní a slabé vyhodnocovanie pridanej hodnoty podporených projektov. Tieto problémy podľa Jany Žitňanskej pretrvávajú napriek tomu, že viacerí odborníci opakovane poskytli riešenia, ktoré by mohli tieto nedostatky napraviť.

Petra Vörösová