Madrid pozabudol na kvóty, Brusel mu ich pripomína
Horlivá snaha prijímať imigrantov zostala pri slovách. V rámci povinných kvót ich od septembra Španieli privítali zatiaľ len osemnásť.
Španielska vláda chce dobehnúť zameškané, marcový sľub sa však opäť splniť nepodarilo. Uvádza to správa Európskej komisie z polovice apríla. Podľa európskych inštitúcií je na príčine nedostatočná vôľa zo strany vlády Mariana Rajoya. Tá sa zaviazala prijať v priebehu marca 467 osôb. Madrid uisťuje, že časový sklz spôsobuje preverovanie žiadostí z dôvodu sprísnenej bezpečnostnej kontroly. 32 osôb malo prísť z Talianska, zlyháva však komunikácia s tamojšími úradmi. 150 ľudí má pricestovať z gréckych táborov, 138 žiadostí kompetentné úrady už posúdili. Vláda prisľúbila prijať tiež 285 Sýrčanov z Turecka a náležité dokumenty v polovici marca posunula mimovládnej organizácii Acnur, poverenej organizovanaím presunu. Mimovládka tvrdo skritizovala postupy vlády. Dovoláva sa administratívnej flexibility a väčšej zodpovednosti za vyslovené sľuby.
PODMIEŇOVACIE NE-SĽUBY
V predvolebnom období otázku prijímania utečencov španielski politici využívali ako bežnú rečnícku formulku. Bez upresňovania dát a konkretizovania postupu. Premotivované vyjadrenia, čo by sme mali my, ako občania, Európania a štáty urobiť, znejú príliš heslovito, aby sa dali hladko previesť do praxe. Do konca roka 2017 majú Španieli prijať 16 tisíc utečencov, ale akými cestami dôjde k naplneniu tohto čísla, vláda nevysvetlila. V týchto dňoch má do krajiny doraziť 87 osôb z gréckych táborov, presný dátum príchodu je opäť neznámy. Keďže od decembra sa Španielom nedarí zostaviť vládu a nové voľby nadobúdajú čoraz jasnejšie kontúry, migračná a azylová politika sa dostáva na vedľajšiu koľaj. Úradujúci premiér Mariano Rajoy sa vo vyjadreniach obmedzuje iba na skonštatovanie nehumánnych podmienok v utečeneckých táboroch.
PRÍLIŠNÁ OCHOTA NEVONIA
Chaotickú situáciu okamžite zúročila najneposlušnejšia zo španielskych autonómií. Na probléme azylantov si vlastnú polievočku prihrieva katalánska vláda, ktorá na túto tému vedie s Bruselom korešpondenciu a prejavuje veľkú snaživosť v napĺňaní kvót. Podľa denníka El País Komisia potvrdila pochvalnú odpoveď komisára pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitrisa Avramopoulusa katalánskemu šéfovi Carlesovi Puigdemontovi, ktorý sa ponúkol prijať 1800 osôb do konca roka a celkovo 4500 do roku 2017. Ubytovanie 600 osôb z prvej várky má prebehnúť pod taktovkou regionálnej vlády. Katalánci mesiace pracujú na systéme prijímania imigrantov. Za týmto účelom vytvorili špeciálny koordinačný výbor, s ktorým spolupracujú azylové domy, problémom sa však vyhnúť nedokázali. Komunikácia viazne medzi krajskou vládou a barcelonským mestským úradom. Zainteresované organizácie kritizujú skutočnosť, že obe inštitúcie, hoci sa pretekajú v ochote prijať čo najväčší počet utečencov, v skutočnosti zvádzajú boj kto z koho a nespolupracujú na riešení problému.
ĎALŠIE MÍNUS
Podľa denníka El País nepripravenosť, či neochota španielskych politikov riešiť migračnú krízu siaha ešte ďalej. Španielsko sa zaradilo ku krajinám, ktoré navrhli najmenej špecialistov potrebných pre programy vrátenia migrantov z Grécka do Turecka. Komisia požiadala členské štáty o vytvorenie takmer dva a po tisíc miest. Do konca marca bolo odoslaných tisíc tristo žiadostí, pričom zo Španielska pochádza púhych sedem.
Po Nemecku a Francúzsku je Španielsko treťou krajinou, ktorej podľa bruselských kvót prislúcha najväčší počet prijímaných utečencov. Do konca roka 2017 sa Španielsko zaviazalo prijať 14931 osôb plus ďalších 2749, o ktorých sa rozhodlo ešte v máji 2015.
Dana Miháliková
- Podrobnosti:
- Kategorie: Publicistika
- Zveřejněno 10. 5. 2016 9:21
Inzerce v Evropských novinách
Spolupracujte s námi a inzerujte v tištěném i webovém vydání.
Více info zde.
Rozhovory
-
Ochrana zvířat ve Francii
O ochraně zvířat ve Francii jsme si povídali s tiskovou zástupkyní organizace La Spa Muriel...
-
„Být Michalákovi občany Spojených států, tak jsou kluci už dávno ve své vlasti,“
tvrdí v rozhovoru o českých dětech odebraných v Norsku rodičům europoslanec Tomáš Zdechovský ...
-
„Evropská unie měla dávno přestat řešit hlouposti jako jednotné zásuvky a měla se zabývat problémem svojí bezpečnosti. To zanedbala,“ tvrdí bývalý náčelník Vojenské zpravodajské služby ČR, bezpečnostní expert Andor Šándor
(Evropské noviny - 6/2015) K evropským břehům míří plavidla plná lidí z Afriky, azyl na starém...
Evropské instituce
-
Evropský účetní dvůr
Zatímco v minulých číslech Evropských novin jsme se zaměřili hned na dvě významné soudní instituce, tentokrát se v naší pravidelné rubrice podíváme do světa financí. V našem hledáčku je totiž...