Terorizmus ako reálna hrozba pre Európu

Udalosti z roku 2016 upozorňujú na krutú realitu. Zatiaľ čo ešte v nedávnej minulosti veľká časť Európanov vnímala slovo „terorizmus“ len ako prázdny pojem patriaci kamsi na Blízky východ, v súčasnosti nadobúda omnoho konkrétnejší rozmer. A to aj napriek tomu, že sa členské štáty EÚ veľmi snažia teroristickým útokom v čo najväčšej miere predchádzať. Svet sa teda pomaly zmieruje s realitou, že Európa už nie je tým bezpečným starým kontinentom, ktorým bývala kedysi. Okrem francúzskeho Paríža sa ku krajinám zmietajúcich sa v útokoch rátajú už aj Nice, Brusel či Berlín. Európania si uvedomujú, že proti terorizmu musia bojovať iba spoločnými silami.

Prvýkrát sa Európska únia zaoberala otázkami terorizmu po útokoch v USA z jedenásteho septembra 2001. Európska rada po týchto udalostiach zvolala mimoriadne zasadnutie. Predstavitelia ER sa vtedy zhodli na tom, že terorizmus je skutočne naliehavý problém pre svet a pre Európu a určili boj proti nemu za jednu z hlavných prioritových osí Európskej únie.

V dôsledku toho Európska únia prijala niekoľko dokumentov a opatrení. Prvé nariadenia Rady EÚ bolo prijaté 27. decembra 2001. Pojednáva o špecifických obmedzujúcich opatreniach zameraných proti konkrétnym subjektom s cieľom boja proti terorizmu. Na základe tohto nariadenia sa zmrazili niektoré finančné fondy a hospodárske zdroje osobám spojeným s teroristickými skupinami.

O rok neskôr prišla Rada EÚ s ďalším nariadením. Toto nariadenie je namierené proti osobám spojeným so sieťou Al-Qaida, Usámom bin Ládinom a Talibanom. Ďalej zakazuje vývoz niektorých tovarov a služieb do Afganistanu, rozširuje zmrazenie finančných zdrojov a posilňuje zákaz letov.

V roku 2002 sa Rámcovým rozhodnutím Rady EÚ tiež zosúladila právna definícia teroristického trestného činu vo všetkých členských štátoch EÚ. Stanovili sa tiež spoločné sankcie právnických a fyzických osôb, zodpovedných za spáchanie trestného činu. Podľa tohto rozhodnutia sa za trestný čin považuje cestovanie na účely terorizmu, organizovanie a uľahčovanie takýchto ciest, absolvovanie výcviku na teroristické účely a poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov so zámerom alebo vedomím, že sa majú použiť na páchanie teroristickej činnosti.

Spomínané nariadenia viedli k Európskemu dohovoru proti terorizmu a Deklarácií o boji proti terorizmu. Tieto dva významné dokumenty prijala aj Slovenská republika. 

NA TERORISTOV CEZ FINACIE

Druhého februára 2016 Európska komisia predstavila Akčný plán boja proti financovaniu terorizmu. Akčný plán, ktorý by sa mal naplniť už na konci tohto roka, sa zameriava na dve hlavné oblasti. Prvou je sledovanie teroristov prostredníctvom finančných pohybov a zabránenie presunu ich finančných prostriedkov. Druhou oblasťou je snaha o prerušenie zdrojov príjmov teroristických organizácií, ktoré najčastejšie pochádzajú z ilegálneho obchodu na okupovanom území.

"Odhaľovaním a narúšaním financovania teroristických sietí môžeme znížiť ich možnosti cestovať, nakupovať zbrane a výbušniny, plánovať útoky a šíriť nenávisť a strach na internete," vyjadril sa pri prezentácií Akčného plánu Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej komisie.

Od parížskych teroristických útokov v novembri 2015 Európska únia pracuje na smernici o boji proti terorizmu, ktorá sa má zamerať najmä na sankciovanie výcviku a podporovania teroristov. Problém je v tom, že zodpovednosť za väčšinu teroristických útokov v Európe niesli občania postihnutej krajiny, ktorí vo viacerých prípadoch pred samotným útokom absolvovali špecifický vojenský výcvik. Smernicou chce Európska únia lepšie kontrolovať cesty ľudí, napr. do Iránu alebo Sýrie, ktoré by mohli byť s cieľom teroristického výcviku. Hovorí sa aj o posilnení súkromných subjektov, ktoré bojujú proti džihádistickej propagande na internete. Keďže radikalizácia občanov Európskej únie prostredníctvom internetu patrí medzi najvyužívanejšie prostriedky teroristických skupín. Cieľom smernice by mal byť aj boj proti ilegálnemu obchodu so zbraňami a zabezpečiť lepšiu právnu ochranu obetiam teroristických útokov.

MÁME SA OBÁVAŤ?

Slovenské predsedníctvo dosiahlo 30. novembra 2016 dohodu s Európskym parlamentom, ktorá sa týka spomínanej smernice. Začiatkom decembra minulého roka dohodu potvrdil aj Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Vďaka tejto dohode Smernicu o boji proti terorizmu od jej oficiálneho schválenia Európskym parlamentom delia už len formálne legislatívne úpravy.

„Dohoda, ktorú sme dosiahli, predstavuje správnu rovnováhu medzi potrebou účinne bojovať proti novým formám terorizmu – najmä proti zahraničným bojovníkom – a ochranou individuálnych práv a posilňovaním ochrany a práv obetí terorizmu. To je však len jedna strana mince. Medzi Parlamentom, Radou a Komisiou panuje všeobecná zhoda, že komplexná odpoveď na neustále sa vyvíjajúcu hrozbu terorizmu musí zahŕňať účinné opatrenia v oblasti prevencie radikalizácie a efektívnu výmenu informácií o teroristických trestných činoch,“ vyjadrila sa Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR.

Európska únia sa teda všemožne snaží teroristickej činnosti predísť, to či bude smernica naozaj efektívna ukáže čas. Slovensko sa terorizmu snaží predísť aj vnútroštátnymi opatreniami. Naposledy to bolo v roku 2015 zmenou Ústavy a Trestného zákona. Zatiaľ čo v minulosti bolo podľa Ústavy osobu možné zadržať len na 48 hodín, vďaka zmene to pri teroristických činoch v súčasnosti je až 96 hodín. Napriek obavám a opatreniam sa vynára otázka, či existuje reálna hrozba teroristických útokov aj pre krajinu ako je Slovensko. 

„Z praxe priamo z terénu veľmi dobre vieme, že za posledné dva roky sa každý mesiac v mnohých krajinách Európy včas podarilo zastaviť niekoľko plánovaných atentátov.  Často išlo iba o pár sekúnd, pár krokov, pár rán alebo pár dešifrovaných slov z odpočúvania, ktoré nás delili od krvavých dôsledkov. Nabudúce sa to možno teroristom opäť napriek obrovskej snahe bezpečnostných zložiek a poučenia z chýb podarí. Ale kedy a kde bude tiecť krv, nikto vopred nevie. Preto je ťažké povedať, či sa máme obávať. Strach je relatívny. Koľko ľudí denne zahynie kvôli dopravným nehodám? Mám sa obávať cestovať každý týždeň lietadlom a jazdiť autom? Všetko závisí od vlastných preferencií a životnej filozofie,“ konštatuje bezpečnostný expert, cestovateľ a spisovateľ Marko Thelen.

Tamara Peterková