Práca Slovákov v štruktúrach EÚ je dôležitá pre obe strany

Jedným z hlavných dôvodov vzniku a významným prínosom Európskej únie je vzájomné zblíženie krajín Európy a ich spolupráca, ktorá má zabezpečiť blaho národov. Jedná sa však o blaho všetkých členských národov, preto sa v Európskych štruktúrach zväčša nepozerá na pôvod alebo štátnu príslušnosť.

V súčasnosti azda najvýznamnejším Slovákom v štruktúrach Európskej únie je Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu, ktorý sa dlhodobo venuje medzinárodným vzťahom. „Chcem v Komisii vytvoriť moderné, dynamické, profesionálne a motivujúce pracovné prostredie, v ktorom je možné dosahovať výborné výsledky. Komisia musí prilákať, formovať a udržať vo svojich radoch vysokokvalifikovaných a motivovaných pracovníkov, aby bola schopná napĺňať svoje politické ciele využitím správnych zdrojov na správnom mieste a v správnom čase,“ hovorí Maroš Šefčovič o svojej práci. Okrem neho v Európskej komisií pôsobí ďalších 336 občanov Slovenskej republiky – z toho 115 žien a 119 mužov.

Podľa výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únií však v európskych štruktúrach pracuje až 625 slovenských občanov. Najčastejšie videní sú naši eurposlanci, ktorých má Slovensko aktuálne 13. 

KOREKTNÉ VZŤAHY EUROPOSLANCOV

„Skupina slovenských europoslancov patrí k tým početne menším. Aj napriek tomu je však pomerne unikátne, že sa dokážeme raz za mesiac v Štrasburgu všetci, bez ohľadu na politickú príslušnosť, stretnúť pri spoločnom obede. Tam v neformálnej atmosfére diskutujeme o aktuálnych európskych a domácich problémoch. Túto milú tradíciu nám závidia aj kolegovia z iných krajín. Myslím si, že v ľudskej komunikácii nie je medzi nami žiaden problém,“ vysvetľuje vzťahy medzi slovenskými poslancami europoslanec Ivan Štefanec. Slováci sú často kritizovaní za to, že ich vlastenecká hrdosť je neprimerane nízka. Zdá sa však, že to platí len pokiaľ nevyjdú za hranice našej krajiny.

„Nie sme homogénna skupina, máme 13 poslancov z ôsmich politických strán, ale máme korektné vzťahy. Nemáme medzi sebou extrémistov, ako mnohé iné národné delegácie, a preto je diskusia medzi nami otvorenejšia,“ dodáva ďalší slovenský zástupca v Europarlamente Eduard Kukan.

Európsky parlament funguje na trochu iných princípoch ako národné parlamenty. Poslanci sa tam združujú do frakcií nie podľa národnosti, ale podľa hodnotových orientácií a politických názorov. „Národnosť však nie je hlavným určujúcim faktorom spolupráce medzi kolegami v EP. Mám mnoho kolegov, ktorí sú mi názorovo blízki, hoci pochádzajú z inej časti Európy. Pokiaľ máme jednotný názor na problematiku, vtedy nezáleží na tom z akej krajiny alebo z akej politickej frakcie kolegovia pochádzajú,“ vysvetľuje Eduard Kukan. 

Poslanci vo frakciách sú teda povinní zastávať jej politické záujmy a nie priamo záujmy štátu, z ktorého pochádzajú. Napriek tomu je práca slovenských Europoslancov prínosná aj pre Slovensko, príklad uvádza aj Ivan Štefanec: „Prednedávnom mi zástupcovia slovenských malých a stredných podnikateľov povedali, že v Európskom parlamente im pomáhame oveľa viac a schvaľujeme praktickejšie a potrebnejšie zákony. Práca v Európskom parlamente je o nastavovaní spoločných štandardov a odbúravaní bariér. Z nich sa nám naposledy podarilo odstrániť roaming, takže občania Slovenska už tento rok ušetria na dovolenke. Pravidlá sú nastavené tak, že výsledky naše práce sa prejavia o čosi neskôr, no o to významnejší majú dosah.“

Prínos pre rodnú krajinu je teda pre zástupcov jednotlivých národov veľmi dôležitý. „Vždy sa snažím odpovedať si na otázku či riešenie problému, o ktorom diskutujeme, je prínosom pre Slovensko a či je prínosom pre Úniu ako celok. Ako príklad uvádzam tohto týždňové hlasovanie za Komplexnú a hospodársku dohodu s Kanadou. Myslím, že je rovnako prospešná pre EÚ a pre Slovensko, a preto som ju podporil,“ zdôrazňuje poslanec Kukan.

ŠTUDENTI AKO ASISTENTI

Okrem Europoslancov v Európskych štruktúrach Slovensko reprezentujú aj národní nominanti, teda zástupcovia v Európskych výboroch, ktorých schvaľuje a nominuje vláda Slovenskej republiky. Ďalej slovenskí experti a administratívni pracovníci, resp. asistenti. 

Osobitú skupinu tvoria stážisti – študenti, ktorí strávia určitý čas ako asistenti konkrétneho poslanca Európskeho parlamentu. Takúto stáž absolvoval aj študent práva Dominik Drdul. „Už nejaký ten rôčik sa venujem obhajovaniu práv ľudí so zdravotným postihnutím na lokálnej, národnej, aj medzinárodnej úrovni. Tieto moje aktivity zahŕňajú veľa cestovania, stretnutia s rôznymi ľuďmi, často s významnými politikmi. Jedným z nich bola aj pani europoslankyňa za Slovensko Jana Žitňanská, s ktorou sme už vtedy mali, a stále máme, nadštandardnú spoluprácu. Je jedným z mála slovenských politikov, ktorý sa aktívne zasadzujú za práva ľudí so zdravotným postihnutím.“ 

Europoslankyňa Jana Žitňanská navrhla Dominikovi stáž v jej kancelárií a tak sa na dva mesiace stal jej asistentom. „Moja pracovná doba trvala od deviatej hodiny ráno do šiestej hodiny večer, v piatky len do trinástej. Úlohy mi zadávali dve asistentky pani poslankyne. Išlo prevažne o ľahšiu kancelársku prácu spravodajského charakteru, nakoľko som nebol v tom čase kompetentný na plnenie zložitejších úloh, pretože som tak dôkladne nepoznal agendu pani Žitňanskej,“ spomína stážista. 

Okrem administratívnej práce sa študenti počas stáže zúčastňujú na meetingoch, ktoré sa venujú rôznym témam. Každý europoslanec má vyčlenený vlastný rozpočet na organizáciu svojich meetingov. Asistent europoslanca sa musí zúčastniť nie len meetingov, ktoré sa zhodujú s hodnotovou a politickou orientáciou konkrétneho europoslanca, ale aj na tých, ktoré sú proti nej, aby sa tak vedel voči nim efektívne brániť a presadzovať vlastné ciele. „Raz som bol aj ja na jednom takom, ktorý bol organizovaný holandským liberálnym europoslancom a týkal sa morálne aj politicky kontroverznej témy surogátneho materstva. Tento meeting bol mojim najťažším, pretože na ňom panovala nepriateľská a neúctivá atmosféra voči konzervatívnym poslancom a názory na ňom prezentované boli pre mňa absolútne neprijateľné,“ vysvetľuje študent práva.

O SLOVÁKOV NIE JE NÚDZA

„Stáž v Európskom parlamente by som odporučil študentov, ktorí sa zaujímajú o politiku, Európsku úniu, našu krajinu, jej obyvateľov a tiež tým, ktorým nie je jej budúcnosť ukradnutá,“ dodáva Dominik Drdul. „V Europarlamente som nebol zo Slovenska jediný. So Slovákmi som prichádzal do kontaktu dennodenne. Okrem pani Žitňanskej som stretol aj ďalších europoslancov, ktorých asistenti boli tiež zo Slovenska. O Slovákov som teda v Bruseli núdzu nemal. Mnohí pomocní pracovníci ,dôležitý pre chod Európskeho parlamentu, sú tiež zo Slovenska.“

Aj napriek tomu, že Slováci sú všeobecne vnímaní ako neveľký a nie príliš významný národ v srdci Európy, majú v štruktúre Európskej únie zaslúžené miesto. K zlepšeniu ich postavenia nepochybne prispelo aj minuloročné predsedníctvo v Rade EÚ.

Tamara Peterková