Dvojaká kvalita potravín v jednej Európskej únií

Potraviny rovnakej značky a v rovnakom obale dostupné na Slovenskom a Rakúskom trhu sa líšia kvalitou a zložením. Krajiny Vyšehradskej štvorky to chcú zmeniť. Začalo sa to prieskumom dvadsiatich dvoch značkových potravinových výrobkov, ktorý z vlastnej iniciatívy zrealizovala Štátna veterinárná a potravinová správa (ŠVPS) na Slovensku. Alebo nie...?

„Už niekedy v roku 1994 si začali spotrebitelia všímať, že keď boli na dovolenke napríklad v Španielsku a minul sa im telový krém a kúpili si na dovolenke taký, aký bežne používali doma, ten z dovolenky bol „iný“, lepší, fantastický. Najprv tú zmenu pripisovali účinkom mora a inej klíme. Kúpili si ten istý telový krém aj na Slovensku a bol iný, nevoňal, nepôsobil tak ako ten kúpený v zahraničí. Problém nám avizovali hlavne ženy. Ľudia si šetrili na dovolenku celý rok, aby si popri oddychu v zahraničí mohli nakúpiť aj kvalitné krémy, voňavky, pleťové masky, ktoré boli kvalitou a zložením iné ako na Slovensku, aj keď ich tu kúpili v značkových obchodoch. Robili sme laboratórne analýzy a zistili sme, že tie výrobky sú „trošku“ iné – síce vám neublížia, ale ani nepomôžu,“ spomína pre Denník N Albín Sladovník, bývalý ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. „Vtedy sme to nevnímali ako problém. Brali sme to tak, že sa stalo „len náhodne“, a že to nie je a nebude trvalý stav. Vychádzali sme z toho, že sem asi niekto doviezol jednu, alebo dve „várky“ takýchto výrobkov „na biznis“ a končí. Spotrebiteľom, ktorí podali podnet na kontrolu výrobkov, sme povedali, že mali pravdu, a poradili sme im, že si môžu nárokovať od výrobcu či predajcu vrátenie peňazí na základe našich zistení. Dozvedeli sme sa spätne, že zákazníčka išla do obchodu, uznali jej reklamáciu, vrátili peniaze, alebo jej ako odškodné dali dva výrobky navyše. Bola spokojná. V tom období boli slovenskí zákazníci v obchodoch „zažiadaní“ po darčekoch, a tak boli radi, že ak sa ozvali s reklamáciou, tak dostali dva-tri výrobky zadarmo ako darček,“ dodáva Sladovník.

STÁLE AKTUÁLNY PROBLÉM

Zdá sa však, že tento problém je stále aktuálny. O viac ako dvadsať rokov neskôr – v novembri minulého roka, Štátna veterinárna a potravinová správa, v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, vybrala dvadsaťdva potravín nadnárodných výrobcov. Kúpili rovnaké výrobky, v rovnakých obaloch v Bratislave a v rakúskom Hainburgu a Kittsee. Výsledok bol nemilým prekvapením. Laboratórne testy potvrdili, že až trinásť výrobkov sa líšilo kvalitou a zložením. „Nevidíme dôvod, prečo by mal práve slovenský spotrebiteľ konzumovať potraviny s väčším množstvom konzervantov a pridávaných látok, nižším obsahom mäsovej zložky, či nápoje s pridanými umelými sladidlami namiesto cukru. Nadnárodní výrobcovia takýmto spôsobom vytvárajú v jednotnom európskom trhu rozdielne triedy spotrebiteľov,“ komentuje výsledky prieskumu Slovenská veterinárna a potravinárska správa. V čom je problém?

Podľa platnej legislatívy Európskej únie sa výrobky zložením odlišovať môžu. Apeluje sa najmä na to, aby boli zdravotne nezávadné a bezpečné. Zákon dovoľuje upraviť zloženie výrobku podľa stravovacích a tradičných chuťových návykov obyvateľov krajín. Rolu zohrávajú aj finančné pomery. Je teda legislatívne v poriadku ak sa bežný cukor nahradí umelým, alebo niektoré farbivo lacnejším ekvivalentom. „Dovážané potraviny sa apriori nedajú označiť ako zlé, každý výrobca musí garantovať, že potravina je bezpečná. Výrobca označí na obale všetko, čo má, zákazník sa potom sám rozhodne, či si výrobok kúpi. Tieto postupy nie sú zakázané, je to otázka na výrobcu, aký tovar chce priniesť na trh," objasňuje Zuzana Nouzovská, riaditeľka Výskumného ústavu potravinárstva.

SUMMIT VO VARŠAVE

V súčasnosti je teda celá zodpovednosť na spotrebiteľovi. Po medializácií prieskumu ŠVPS by sa však veci mali konečne zmeniť. „Je nemysliteľné, aby sa v priestore jednotného európskeho trhu vytvorili dve skupiny zákazníkov, pre ktorých vyrábajú niektoré nadnárodné potravinárske firmy potraviny síce pod rovnakým názvom a rovnakou značkou, ale v rozdielnej kvalite,“ vyhlásila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

V reakcií na prieskum, druhého marca 2016, zvolala poľská premiérka Beata Szydło summit V4 vo Varšave. Podnet na jeho zvolanie dal práve slovenský premiér Róbert Fico. Predstavitelia krajín V4 sa zhodli na tom, že dvojaká kvalita potravín je aktuálny problém a je potrebné riešiť ho na európskej úrovni. „Problém dvojakej kvality tých istých potravín nepovažujem za technokratický, ale politický problém. Pokiaľ Európska komisia nezareaguje, opäť len potvrdíme, že sa často zaoberáme inými, nepodstatnými vecami, a nie tým, čo je pre ľudí v Európskej únii dôležité,“ komentoval summit Fico. „Nechceme viac únie, ale lepšiu Európsku úniu.“ Uzavrela Szydło.

Krajiny V4 pripravujú niekoľko opatrení. Prvým krokom by mala byť rozsiahla štúdia kvality potravín realizovaná českými expertmi. V štúdií by sa porovnávali potraviny z Rakúska, Nemecka, Poľka, Maďarska, Česka a Slovenska. Je to najmä preto, že prieskum, ktorý realizovala ŠVPS v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva SR bol spochybnený viacerými výrobcami a jej metodika nie je celkom jasná. Napríklad, spoločnosť Josef Manner & Crop, ktorej napolitánky boli v prieskume zaradené do najhoršej skupiny, listom vyzýva ministerstvo, aby zverejnilo protokoly z prieskumu. „Považujeme za neprofesionálne zverejňovať zistenie, ktoré ministerstvo označilo ako ‚Boli zistené rozdiely v chuti náplne‘, bez akýchkoľvek ďalších detailov a faktov k metóde testovania. Možný rozdiel medzi rôznymi šaržami spočíva v spolupôsobení zmeneného zloženia prírodných surovín, ako je kakao alebo lieskové orechy, a bežných výrobných tolerancií počas priemyselnej výroby," píše sa v liste.

NÁVRH NA ZMENU LEGISLATÍVY

Ďalším opatrením by mala byť webstránka, na ktorej budú šíriť osvetu o tom, čo je dvojaká kvalita potravín a ako môžu spotrebitelia proti nej bojovať. Zodpovední spotrebitelia by sa pri kúpe mali viac zaoberať zložením výrobku, aby si boli istí, čo vlastne kupujú. Takisto by sa tu mal objaviť priamy zoznam dvojakých výrobkov, čím by sa apelovalo aj na výrobcov a dovozcov potravín.

Azda najodvážnejším a najzávažnejším opatrením je návrh na zmenu európskej legislatívy, ktorý by rozdielnu kvalitu potravín v rámci jednej únie úplne zakázal. V čase našej uzávierky ho podpísalo 150 europoslancov. Na to, aby sa ním zaoberala Európska komisia potrebuje nadpolovičnú väčšinu podpisov – teda aspoň 376 poslancov.

Nie je isté, či sa návrh zákona nakoniec pred komisiu dostane. Časť poslancov si myslím, že tento problém nie je relevantný na to, aby sa riešil na európskej úrovni. Podľa nich je aktuálny iba pre krajiny Vyšehradskej štvorky, ale v Európskej únií sú aj ďalšie krajiny, ktoré otázku dvojitej kvality potravín síce chápu, ale vôbec sa ich to netýka. Preto nevidia dôvod na to, aby sa to riešilo v Európskej únií. Nájde sa aj niekoľko krajín, ktorých samotná existencia tohto problému prekvapuje a celkom ju nechápu.

Dvojakej kvalite potravín by sa teda malo zamedziť hlavne úpravou vnútroštátnej legislatívy a posilnením obchodných inšpekcií. Prispieť by mala aj osveta a výchova k spotrebiteľskej zodpovednosti. Napokon sa nám môže ľahko stať, že aj o ďalších dvadsať rokov budeme nútení cestovať za kvalitou „na západ“. Tamara Peterková