Slováci v euroštruktúrach sú neviditeľní

Slovensko zastupuje v inštitúciách Európskej únie viacero Slovákov. Ich pracovné aktivity sú však málo viditeľné a mimo záujmu médií. O svojich práci informujú predovšetkým cez sociálne siete či vlastné internetové stránky.

Povedomie Slovákov o Európskom parlamente nie je veľké. Dôkazom toho je ich nezáujem o eurovoľby, ktoré zakaždým od vstupu do Únie prakticky odignorovali. Dovedna hlasovali v troch voľbách, vždy s najnižšou účasťou spomedzi všetkých členských krajín. V minuloročných voľbách bola účasť dokonca historicky najnižšia za 35 rokov, čiže odkedy majú Európania možnosť voliť si svojich zástupcov do europarlamentu. Volieb sa minulý rok zúčastnilo len 13% Slovákov.

Hlavný dôvod apatie voličov videl politológ Vladimír Bilčík inde, ako v nich samotných. „V prvom rade ich odignorovali do veľkej miery hlavní politickí hráči na Slovensku. Voliči reagovali na intenzitu a kvalitu ponuky a tá bola nízka,“ povedal pre Evropské noviny vo vyjadrení po voľbách. Ignorovanie eurovolieb malo podľa neho na svedomí aj neschopnosť politikov a inštitúcií kultivovať vzťah medzi verejnosťou a eurposlancami.

REZONUJÚ SKÔR DOMA

Od posledných eurovolieb uplynul rok a o činnosti slovenských zástupcov nie je príliš počuť. Zrejme najviditeľnejším je Richard Sulík. Bývalý predseda parlamentu a opozičný poslanec sa po masívnej kampani pred eurovoľbami prekrúžkoval na víťaznú pozíciu na kandidátke svojej strany SaS. Sulík je členom parlamentného výboru  pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a zároveň je aj členom delegácie  pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom. O svojich aktivitách v europarlamente podrobne informuje na vlastnej internetovej stránke.

Sulík sa v Bruseli najčastejšie vyjadruje k ekonomickým témam. Naposledy kritizoval Nemecko za zavedenie minimálnych mzdových taríf v oblasti dopravy. Ekonomická veľmoc by chcela zaviesť minimálnu mzdu pre dopravcov, a to rovnako pre importérov, exportérov, ale aj pre tých, ktorý len cez Nemecko tranzitujú. Podľa Sulíka sa to dotkne predovšetkým cudzincov a tým pádom je nemecký zákon diskriminačný.

No viac ako z Bruselu je počuť o Sulíkovi na Slovensku. Koncom minulého roka organizoval spolu s tromi opozičnými poslancami, Alojzom Hlinom, Danielom Lipšicom a Igorom Matovičom, protesty za odvolanie vtedajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku. Na demonštráciách v Bratislave i Košiciach sa zúčastnili tisíce ľudí. Paška bol podľa opozície hlavným zodpovedným v kauze predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu.

Aj iní europoslanci sa zviditeľnili skôr na domácej pôde ako prácou v Bruseli. V krajských voľbách neuspeli dvaja europoslanci za SMER. V Bratislavskom kraji prehrala Monika Flašíková-Beňová boj o pozíciu župana, v Banskobystrickom kraji neobhájil županské kreslo Vladimír Maňka. V druhom kole volieb ho porazil radikál Marian Kotleba. Maňkovi aj Flašíkovej-Beňovej tak ostali „len“ kreslá v Bruseli.

ŠEFČOVIČ ZNOVU PODPREDSEDOM KOMISIE

Odkedy je Slovensko členom Únie, pohybuje sa vyštudovaný právnik Maroš Šefčovič v jej štruktúrach. Od roku 2004 do jesene 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ. Následne prebral agendu po eurokomisárovi Jánovi Figeľovi, ktorý na svoj post rezignoval. Šefčovič sa tak stal zodpovedný za oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a viacjazyčnosti. V roku 2010 bol vymenovaný za podpredsedu Európskej komisie a na starosť dostal administratívu komisie a implementáciu Lisabonskej zmluvy do činnosti orgánov EÚ.

Do eurovolieb 2014 kandidoval za vládny SMER. Vo voľbách chcel získať demokratickú legitimitu od občanov na ďalšie pôsobenie v Komisii. Jeho meno zakrúžkovalo 67-tisíc voličov, čím získal najviac preferenčných hlasov zo všetkých kandidátov.

Ihneď po voľbách sa Šefčovič stal kandidátom Slovenska na post eurokomisára. Vláda dúfala, že bude znovu vymenovaný na post podpredesedu Komisie. V septembri minulého roku oznámil nový predseda EK Jean-Claude Juncker zloženie Komisie. Šefčovič mal byť eurokomisárom pre dopravu a vesmír. O mesiac neskôr bol vymenovaný na inú pozíciu. Opäť sa stal podpredsedom EK a má zodpovednosť za projekt energetickej únie. Svojho poslaneckého mandátu v europarlamente sa vzdal v prospech Moniky Smolkovej, ktorá taktiež kandidovala za SMER.

Šefčovičovou ambíciou je vytvoriť jednotný európsky trh s energiami, v ktorom by boli zahrnuté všetky členské štáty. Cieľom je vytvoriť vyššiu konkurencieschopnosť a možnosť lepšej voľby pre všetkých spotrebiteľov. V súčasnosti jednotlivý členovia Únie uzatvárajú kontrakty na dodávky plynu za rozdielne ceny. Jednotný trh by mal vytvoriť spravodlivejšie podmienky pre znevýhodňované štáty pri vyjednávaní o cenách energií. So spoločným trhom však nesúhlasia všetky krajiny Únie.

Slovenský eurokomisár by chcel dosiahnuť nižšiu energetickú závislosť Európy od Ruska, ako najväčšieho dodávateľa zemného plynu na európsky trh. Zároveň by však Rusko malo ostať významným importérom energií. „Ide o to, dostať v budúcnosti vzťah medzi Ruskom a Európskou úniou do vyváženejšej podoby. To znamená, aby tak ako únia rešpektuje ruské zákony na ich území, aby samozrejme aj Rusko rešpektovalo európske zákony,“ povedal Šefčovič pred novinármi pri príležitosti predstavenia Európskej energetickej únie.

ŠVÁBY OPÄŤ SUDCOM

Staronovým slovenským sudcom Súdneho dvora Európskej únie je Daniel Šváby. Tomu tento rok končí jeho prvé šesťročné funkčné obdobie na tomto poste. Konferencia zástupcov vlád členských štátov začiatkom apríla jednomyseľne rozhodla, že talár bude obliekať aj v ďalšom funkčnom období. V úrade tak zotrvá do jesene 2021.

Súdny dvor EÚ zabezpečuje rovnaké uplatňovanie právnych predpisov Únie vo všetkých členských krajinách. Takisto má za úlohu rozhodovať v právnych sporoch medzi vládami členských štátov a inštitúciami EÚ. Na súd sa môžu obracať aj fyzické či právnické osoby alebo organizácie, pokiaľ majú pocit, že ich práva porušila jedna z inštitúcií Únie. Súdny dvor je zložený z 28 sudcov, po jednom z každého členského štátu.

Podľa agentúry SITA by sa chcel Šváby zamerať na posilnenie dialógu medzi Súdnym dvorom a súdmi jednotlivých členských štátov, pričom sa chce zamerať predovšetkým na tie slovenské. Za dôležité pokladá zvýšenie reputácie slovenského súdnictva v očiach domácej i európskej verejnosti.

SÚBEH FUNKCIÍ

Medzi ľuďmi je zažitá dogma, že do Bruselu sa chodí zarábať veľké peniaze za málo námahy. Tieto domnienky napríklad potvrdil aj europoslanec Sulík, ktorý minulý rok poukázal na rokovanie parlamentu, ktoré trvalo iba sedem minút, no poslancom na účtoch pribudlo 304 eur, ktoré inkasujú za každý strávený deň v parlamente.

Mnohí europoslanci sa bránia, že ich práca nespočíva len v hlasovaní v Bruseli a Štrasburgu. Každý z nich je členom dvoch až troch výborov, pre ktoré pracujú zákulisne mimo záujmu médií. Je však otázne, nakoľko sú poslanci vyťažení svojou euroagendou, keď mnohí z nich sú alebo boli europoslancami a súčasne boli aktívni aj v komunálnej alebo krajskej politike, keď sedeli na postoch poslancov či dokonca županov.

Ivan Belko