Väčšina Slovákov imigrantov nechce

Slovensko sa stavia k horúcej celoeurópskej téme negatívne. Vyplýva to z vyjadrení vlády i prieskumu verejnej mienky. Od samostatnosti získalo u nás azyl iba percento všetkých žiadateľov.

Do Európy migrujú státisíce Afričanov a ľudí z Blízkeho východu ročne, tisíce z nich sa k pobrežiu Talianska či Grécka nedostanú. Z času na čas sa loď preplnená potenciálnymi prisťahovalcami potopí. To sa stalo aj v polovici apríla, keď sa prevážila loď so stovkami Afričanov na palube. Sedemsto z nich sa utopilo v Stredozemnom mori.

Potopenie lode s imigrantmi rozprúdilo vášnivú debatu o prijímaní utečencov v Európe. Európska komisia vypracovala návrh o prerozdelení desiatky tisícov imigrantov medzi krajiny Únie. O tento krok dlhodobo usilovalo Taliansko, ktoré má problém zvládať obrovský nápor imigrantov z Afriky. Tých umiestňujú do utečeneckých táborov predovšetkým na juhu krajiny. Tábory sú však preplnené a migračné úrady nezvládajú nápor tisícov ľudí žiadajúcich o azyl.

Krajina na Apeninskom polostrove už niekoľko rokov nástojí po mechanizme, ktorý by imigrantov prichádzajúcich do Talianska, ale aj Grécka, prerozdelil aj do zvyšných krajín Únie. Ostatné členské štáty sa však téme vyhýbali. Až do osudného prevrhnutia lode v Stredozemnom mori.

ZO SÝRIE A ERITREY

Komisia navrhuje, aby si zvyšné krajiny Únie prerozdelili 40-tisíc utečencov zo Sýrie a Eritrey v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Práve z týchto dvoch štátov pochádza najviac imigrantov, ktorí do Európy prichádzajú. Ľudia utekajú zo Sýrie pred občianskou vojnou, z Eritrey pred diktátorským režimom. Utečencov nemusí prijať Dánsko, Írsko a Veľká Británia, ktoré majú v zmluvách o EÚ uplatnené výnimky.

Každá krajina Únie, okrem troch spomenutých vyššie, bude musieť prijať istý počet sýrskych a eritrejských žiadateľov o azyl. Reloakčný mechanizmus, podľa ktorého si krajiny migrantov rozdelia, zohľadňuje výkonnosť ekonomiky, veľkosť populácie, počet prijatých žiadostí o azyl za posledných päť rokov i stav nezamestnanosti daného štátu. Na Slovensko tak pribudnú necelé dve percentá z celkového počtu žiadateľov o azyl, čo je 785 osôb. Najviac ich príde do Nemecka, Francúzska a Španielska.

Kvóty určujú len počet ľudí, ktorí budú na území štátu o azyl žiadať. To, či ho utečencom aj vydajú, je vecou každej krajiny, ktorá bude o tom rozhodovať.

Či slovenské migračné úrady žiadateľom vyhovejú je otázne. Za posledných 22 rokov u nás požiadalo o azyl takmer 60-tisíc ľudí. Len 650 z nich azyl aj získalo.

HROZBA TERORIZMU

Slovenská vláda k téme okamžite zaujala negatívne stanovisko. Premiér Robert Fico (Smer) poukazuje predovšetkým na bezpečnostné riziko. Podľa neho sa medzi prijatými utečencami môžu nachádzať aj teroristi. Ako argument používa príklad Líbye, ktorá je hlavnou transportnou krajinou pre utečencov. V miestnych prístavoch sa naloďujú na vratké lode pašerákov.

„Uvedomme si, že Líbya je v absolútnom rozpade, Líbya neexistuje ako štát,“ tvrdí Fico. Podľa neho na jej území operuje viacero teroristických skupín, ktoré by sa mohli infiltrovať do Európy. Títo ľudia „neprichádzajú do Európy za prácou a lepším životom, ale preto, lebo budú šíriť terorizmus,“ dodal premiér. Iné postrehy k imigrantom, ako len riziko terorizmu, premiér neuviedol. Pre zaujatie stanoviska si chce vziať čas na komplexné preštudovanie materiálov Komisie.

Na názor sme sa pýtali aj ministerstva vnútra. To sa odmieta podriadiť záväzným utečeneckým kvótam. „Omnoho efektívnejšie bude posilnenie Frontexu (spoločné riadenie hraníc Únie – pozn. red.) a všetkých pohraničných operácií a tiež dôsledné plnenie schengenských kritérií na ochranu vonkajšej hranice EÚ,“ tvrdí Michaela Paulenová z tlačového oddelenia rezortu vnútra.

Podľa Paulenovej počet prijatých osôb nemusí byť konečný, nakoľko ľudia, ktorí azyl získajú, si budú môcť do krajiny priviesť aj svoju rodinu. To predstavuje nielen záťaž pre sociálny systém, ale aj potenciálne bezpečnostné riziko, nakoľko pozadie rodinných príslušníkov nebude dostatočne preskúmané.

Ministerstvo upozorňuje, že prijatie kvót bude nebezpečným precedensom. „Keď sa raz takýto mechanizmus zavedie, komisia môže zvyšovať počty prakticky neobmedzene,“ mieni Paulenová. Tým, ktorým by štát vyhovel a udelil azyl, by musel podľa zákona zabezpečiť bývanie.

UTEČENCOV NECHCEME

Na prijatie imigrantov nereaguje negatívne len vláda a ministerstvo vnútra. Agentúra Polis skúmala verejnú mienku v danej oblasti. Sedemdesiat percent respondentov nesúhlasí s prijatím utečencov na Slovensku podľa kvót Únie. Za bolo 23%, zvyšok na otázku nevedel odpovedať. Polis zároveň zistil, že každý ôsmy volič Smeru odmieta prijatie imigrantov. Voliči opozičných strán zastávajú takmer rovnaký názor, každý siedmy volič pravice je proti. Dve tretiny opýtaných si myslí, že utečenci predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Internetovú petíciu požadujúcu od vlády odmietnutie kvót pre imigrantov podpísalo 20-tisíc obyvateľov.

Ľudia sa pri príleve utečencov najviac obávajú zvýšenia kriminality a kultúrnych rozdielov. Prevláda aj názor, že tí, ktorí získajú azyl, sa nebudú snažiť asimilovať a budú profitovať na sociálnom systéme krajiny.

PESTRÝ DEŇ UTEČENCOV

Pred pätnástimi rokmi vyhlásila OSN 20. jún za medzinárodný deň utečencov. A práve v tento deň Bratislavou pochodovali demonštranti, ktorí si neprajú prijímanie imigrantov na našom území. Protest nesol oficiálny názov „STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!“

Podľa médií sú zvolávateľmi protestu kontroverzné skupiny, medzi ktorými najviac vyčnieva Ľudová strana Naše Slovensko. Jej lídrom je súčasný banskobystrický župan Marián Kotleba, označovaný za extrémistu. V minulosti viedol viacero národniarskych protestov a na verejnosti sa ukázal aj v gardistickej uniforme.

Zvolávateľom demonštrácie je Lukáš Kopáč, ktorého meno sa spája s viacerými protestmi radikálov.

Peter Dressler