Podnikateľov podporia stovkami miliónov eur

Podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania sa majú v najbližších rokoch zlepšiť. Štát i Brusel chcú podnikateľom podať pomocnú ruku poradenstvom a vytváraním vhodnej infraštruktúry. Priama finančná podpora je na ústupe.

Malých a stredných podnikateľov sa snaží podporiť predovšetkým ministerstvo hospodárstva. Rezort má vytvorený vlastný grantový systém, ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu. Zameriava sa pri tom hlavne na podporu začínajúcich podnikateľov, ktorí podnikajú menej ako tri roky. Osobitná pozornosť je venovaná mladým podnikateľom a absolventom škôl, ktorým pomáhajú pri rozbiehaní a komercionalizácii vlastných inovácií.

Podporu sprostredkúva Slovak Business Agency – bývalá Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania. Agentúra poskytuje záujemcom predovšetkým poradenské služby a vzdelávanie, no podporuje ich aj mikropôžičkami pre malých remeselníkov. Podľa Michala Dzurjanina z komunikačného oddelenia ministerstva hospodárstva je cieľom Slovak Business Agency podpora začínajúcich podnikateľov takým spôsobom, aby boli „schopní ekonomicky vhodnejšie nastaviť svoje podnikateľské zámery, čím by sme chceli eliminovať riziko ich prípadného zlyhania.“

Agentúra sa osobitne venuje startupom. Aktivity inovátorov sa snaží podporovať poradenskými a vzdelávacími službami a sprostredkovaním účasti na domácich i medzinárodných podujatiach. Zároveň sprostredkúva stretnutia startupistov s potenciálnymi investormi a obchodnými partnermi. Pomocnú ruku podáva i pri tvorbe štúdii realizovateľnosti projektov.

Podľa Dzurjanina je najatraktívnejším spôsobom podpory sprostredkovanie zahraničných stáží vo svetových vedecko-technologických centrách ako napríklad v americkom Silicon Valley.

PEŇAZÍ JE DOSŤ

Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jána Oravca problémom nie je nedostatok peňazí na podporu malých a stredných podnikateľov: „Vo verejnosti prevláda predstava o nedostatku finančných podporných zdrojov, no v skutočnosti začína byť naopak problém s identifikáciou vhodných aktivít, ktoré by si zaslúžili podporu.“

Podľa Oravca by rozvoju podnikania pomohla podporná činnosť, ktorá by zlepšila podnikateľské prostredie. Striktne odmieta priame dotácie pre vybrané podniky. Nenávratné granty deformujú trh tým, že zvýhodňujú konkrétnych podnikateľov. „Na finančnej podpore, najmä v prípade grantov, je totiž veľmi príjemné, ak ich dostanete práve vy, ale veľmi nepríjemné, ak ich dostane váš konkurent a vy nie.“

Z tohto dôvodu presadzuje ZPS predovšetkým návratnú formu grantovej podoby, čiže poskytovanie úverov a investícií do základného imania subjektov.

INOVÁCIE A PODNIKATELIA

Ministerstvo hospodárstva podporovalo aktivity malých a stredných podnikateľov aj prostredníctvom eurofondov. V programovom období 2007 až 2013 to bolo Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, v rokoch 2014 až 2020 Operačný program Výskum a inovácie.

Prvý menovaný program je aj napriek oficiálnemu vypršaniu termínu stále aktívny. Slovensko za to vďačí výnimke, ktorú dostalo od Únie pred koncom roka 2013 vzhľadom na nízku mieru čerpania eurofondov. Z tohto programu sú teda financované aktivity subjektov podnikajúcich v oblastiach inovácií, výskumu a vývoja, energetiky a cestovného ruchu.

V budúcnosti, keď sa naplno rozbehne Operačný program Výskum a inovácie, by sa mala podpora venovať predovšetkým vývoju inovácií, spolupráci medzi podnikateľmi, výskumno-vývojovými inštitúciami a univerzitami a tvorba klastrových zoskupení. Tieto aktivity nebudú len čisto zamerané na podporu malých a stredných podnikateľov.

Z toho istého operačného programu by mala byť v budúcnosti zaistená aj činnosť a rozvoj Národného podnikateľského centra v Bratislave. Začínajúci alebo už činný podnikateľ by tu mal podľa Dzurjanina získať všetky potrebné „informácie rady, podporu, priestor na vlastný rast, možnosť financovania.“ Bratislavské centrum by malo byť vzorom pre ďalšie, ktoré sa majú vybudovať v regiónoch. Cieľom je vytvoriť funkčnú štruktúru pre zabezpečenie systémovej podpory malých a stredných podnikateľov. Bratislavské centrum plánujú otvoriť začiatkom roka 2016 a malo by byť k dispozícii podnikateľom až do roku 2023.

STOVKY MILIÓNOV

Celkovo sú na Operačný program Výskum a inovácie vyčlenené 2,3 miliardy eur. Z takmer polovicou týchto prostriedkov je oprávnené nakladať ministerstvo hospodárstva. Zo sumy 1,2 miliardy je vyčlenených na podporu malých a stredných podnikateľov približne 400 miliónov eur. Z toho iba 6 % je určených pre subjekty v najrozvinutejšom Bratislavskom kraji, zvyšných 94 % je určených pre ostatné, menej rozvinuté kraje.

Integrovaný regionálny operačný program ráta s budovaním infraštruktúry kultúrnych a kreatívnych odvetviach. Ide predovšetkým o čoraz obľúbenejšie kreatívne centrá, inkubátory, huby a co-workingy, kde ľudia vytvárajú netechnologické inovácie. Takto by mali byť podporovaní samozamestnávatelia, slobodní umelci i mikro, malí a strední podnikatelia. Na tieto projekty je vyčlenených 215 miliónov eur.

Poslednou skupinou malých a stredných podnikateľov, ktorí by mali v najbližších piatich rokoch získať dotácie z Bruselu, sú rybári. Operačný program Rybné hospodárstvo si kladie za cieľ podporovať akvakultúru, čiže rozvoj rybárskej turistiky a predaj rýb. Peniaze by mali slúžiť na obnovu alebo výstavbu nových zariadení a predajní, ktoré budú výlučne slúžiť na prvotné spracovanie rýb a ich priamy predaj. Akvakultúra má od Únie prisľúbených takmer 16 miliónov eur.

POMOCNÁ RUKA

Štát sa snaží malým a stredným podnikateľom vytvoriť lepšie podmienky na ich aktivity. Financovanie predovšetkým podpornej infraštruktúry chce zabezpečiť nielen prostredníctvom eurofondov, ale aj zo štátneho rozpočtu. Cieľom nie je len vývoj nových technológií a inovácií, ale aj znížiť stále vysokú nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje v prvom kvartáli tohto roka na úrovni 12,4 %.

Od vypuknutia finančnej krízy však štát vytváral podmienky, ktoré malých a stredných podnikateľov, a predovšetkým živnostníkov, donútili skoncovať s podnikaním. Napríklad likvidačné odvodové zaťaženie pre živnostníkov alebo pomerne nedávno zavedené daňové licencie. Tie sú prakticky minimálnou daňou, ktorú musí odviesť každý podnikateľ bez ohľadu na to, či v danom roku vykázal zisk alebo stratu.

Peter Dressler