Migranti zaplavili Európu, Slovensko ich odmieta

Utečenecká kríza sa stáva čoraz dramatickejšou. Riešenie je v nedohľadne, členovia Európskej únie sa nevedia dohodnúť na spoločných krokoch. Slovensko odmieta prijať povinné kvóty navrhované Európskou komisiou. Premiér Fico tvrdí, že sa nenechá vydierať veľkými štátmi.

Jeden z najvýraznejších symbolov spoločnej Európy dostáva trhliny. Voľný pohyb ľudí a tovarov naprieč krajinami Schengenu je nateraz obmedzený, hraničné kontroly sa opäť stali realitou. Najviditeľnejšie je to na hraničnom priechode Jarovce – Kittsee, cez ktorý vedie dôležité diaľničné spojenie medzi Slovenskom a Rakúskom. Tvoria sa tam niekoľko kilometrové kolóny, keďže rakúska polícia kontroluje všetky prichádzajúce autá do krajiny. Avšak na ostatných dvoch priechodoch bola premávka plynulá, policajti tam autá nekontrolujú.

Západní susedia sa rozhodli zaviesť hraničné kontroly po návale tisícok migrantov z Maďarska. Dodatočne ich zaviedli aj na hranici so Slovenskom, Slovinskom a Talianskom. Kontroly zaviedli aj slovenskí policajti, nie však také dôsledné ako ich rakúski kolegovia. Policajti odstavujú vytipované autá na hranici s Rakúskom a Maďarskom.

Podľa slovenského ministerstva vnútra hliadkuje na hraniciach o 220 policajtov viac oproti štandardnému výkonu. Posilnila pritom nielen hraničné priechody, ale aj vytipované miesta zelenej hranice s Maďarskom. Rezort však neprezradil, ktorých priechodov sa nové opatrenie týka.

Michaela Paulenová z Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra vysvetlila, že dočasne zavedené kontroly sú zamerané na pašerákov, ktorí prevážajú migrantov. Netýkajú sa teda všetkých ľudí prekračujúcich hranice. „Vytipovávame autá, ktoré môžu využívať pašerácke skupiny na prevádzačstvo nelegálnych migrantov,“ spresnila Paulenová. Podľa rezortu ide o dočasné opatrenie, pri ktorom zatiaľ nevie odhadnúť dokedy bude platiť. „Sprísnený režim neznamená koniec Schengenu,“ dodala Paulenová.

NA EUROFONDY (NE)SIAHNU

V polovici septembra vyhlásil nemecký ministra vnútra Thomasa de Maiziera myšlienku o vyvinutí nátlaku na štáty, ktoré sa stavajú proti utečeneckým kvótam. Podľa neho by vhodným nástrojom bolo obmedzenie štrukturálnych fondov pre tieto krajiny, predovšetkým o členov V4.

Európska komisia sa však od vyjadrení de Maiziera dištancuje. „Skôr ako sankcie komisia preferuje hľadanie pozitívnych stimulov pre prijatie utečencov,“ uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie.

Kontroverzný návrh nemeckého ministra vnútra vyvolal vlnu reakcií aj na Slovensku. Premiér Robert Fico sa hodlá brániť: „Ak si niekto myslí, že takéto bububu na nás zapôsobí, je na veľkom omyle (...) To, že veľké štáty narazili na názorový odpor, neznamená, že nás niekto bude vydierať alebo sa nám budú vyhrážať,“ uviedol Fico.

Na odpor sa postavila aj europoslankyňa Anna Záborská (KDH). „Viacročný finančný rámec EÚ nie je trhací kalendár. Jeho súčasťou sú štrukturálne fondy, ktoré slúžia na vyrovnávanie rozdielov medzi rozvinutými starými a menej rozvinutými novými členskými štátmi,“ uviedla Záborská.

POMOCNÁ RUKA

Aj napriek nevôli sa Slovensko snaží aspoň čiastočne riešiť nápor migrantov konkrétnymi krokmi. Ešte v auguste sa zaviazalo pomôcť s náporom utečencov susednému Rakúsku. Dočasným prijatím piatich stoviek migrantov sa majú odbremeniť preplnené rakúske tábory. Ľudia prechodne ubytovaní v Gabčíkove majú byť naďalej súčasťou rakúskeho azylového systému.

Vo štvrtok 17. septembra prišiel prvý autobus s novými obyvateľmi účelového zariadenia Slovenskej technickej univerzity, ktoré má byť dočasným domov až pre päťsto utečencov. Dorazilo zatiaľ len 18 Sýrčanov, ich príchod sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia.

„Zdôrazňujeme, že ide o žiadateľov o rakúsky azyl, ktorí budú na Slovensku dočasne, teda po skončení procesu sa vrátia späť do Rakúska. Preto nepredpokladáme, že by páchali trestnú činnosť alebo robili výtržnosti, keďže by to zmarilo ich šance na získanie azylu v Rakúsku,“ uviedol  Ivan Netík, riaditeľ Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra.

Podľa Rakúšanov bolo ľudí ťažké presvedčiť, aby išli dočasne žiť na Slovensko. Ani jeden z nich nemá záujem ostať na Slovensku, väčšina z nich chce pokračovať ďalej do Nemecka, iba niektorí chcú ostať žiť v Rakúsku.

Podľa podpísaného memoranda medzi Slovenskom a Rakúskom sme sa zaviazali poskytnúť utečencom ubytovanie a stravu, Rakúšania zase hradia dopravu utečencov a ich vreckové. Prípadné škody na majetku spôsobené migrantmi nám zaplatia západní susedia.

Proti nasťahovaniu migrantov do Gabčíkova spísali miestni obyvatelia petíciu a podarilo sa im aj uskutočniť referendum. V platnom hlasovaní sa vyjadrilo až 97 % voličov proti dočasnému ubytovaniu azylantov v ich obci. Ani to však miestnym nepomohlo.

Ďalšiu formu pomoci navrhlo Slovensko spolu s Českom. V prípade, že bude Nemecko ochotné prijať ďalších utečencov, sú obe krajiny ochotné zriadiť bezpečný koridor pre migrantov na ich ceste do Nemecka.  Minister vnútra Robert Kaliňák doplnil, že cieľom tohto opatrenia by bolo zaistiť bezpečnosť obyvateľov.

„Ak si ich krajina pozýva, jednoducho my sme pripravení vytvoriť taký koridor, aby to neohrozilo bezpečnosť Slovenska a mohli sa priamo touto líniou dostať tam, kde boli pozvaní,“ zdôraznil Kaliňák. Malo by ísť o železničné spojenie, ktoré by na Slovensku ani v Česku zrejme nezastavovalo.

ZBILI SLOVENSKÚ NOVINÁRKU

Nápor migrantov rieši Maďarsko radikálnym spôsobom. Po stavbe ostnatého plota pozdĺž maďarsko-srbskej hranice sa Budapešť rozhodla kvalifikovať nelegálne prekročenie hranice ako trestný čin. Zákon vošiel do platnosti 15. septembra. Utečencom sa aj napriek sprísneným bezpečnostným opatreniam podarilo prelomiť plot na hraničnom priechode Horgoš – Röszke. Maďarská polícia však proti nim tvrdo zakročila.

Desiatky migrantov vyvolali na hranici nepokoje a do policajných kordónov začali hádzať kamene, muži zákona odpovedali slzotvorným plynom, vodným delom a aj obuškami. Pri zákroku zbili aj niekoľko novinárov, vrátane redaktorky Timey Beck, ktorá píše pre slovenský Denník N.

„Všetko sa stalo, keď sme so skupinou novinárov sledovali, ako sa masa utečencov snaží dostať na maďarskú stranu cez plot. Pomáhala som vstať jednej rodine zo zeme, keď ma strhli policajti, začali ma udierať obuškom, zviazali mi veľmi natesno ruky plastom a hodili ma na zem,“ povedala Beck pre Denník N. Redaktorku následne odviezli na policajnú stanicu a vypočúvali niekoľko hodín. V cele sa ocitla s poľským a austrálskym novinárom, ktorý na hraničnom priechode taktiež mapovali situáciu. „Tomu Poliakovi – reportérovi TVP Jacekovi Tacikovi – strašne krvácala hlava, stratil asi pol litra krvi. Neskôr, keď ho ošetrili v nemocnici, za ošetrenie dokonca musel zaplatiť,“ dodala Beck.

ROZTRIEŠTENÁ EURÓPA

Na starý kontinent prichádzajú desaťtisíce utečencov, prevažne zo Sýrie, Iraku a Afganistanu. Podľa odhadov nemeckých orgánov len do ich krajiny smeruje 800-tisíc migrantov, niektoré zdroje uvádzajú až milión osôb.

Utečenecká kríza spôsobuje vážny rozkol medzi členskými krajinami Únie. Západné krajiny, v ktorých už teraz žijú miliónové komunity imigrantov, kritizujú nových členov spoločenstva za ich negatívny prístup k prijímaniu utečencov. Tie sa bránia, že povinné kvóty nič nevyriešia, keďže utečenci majú aj tak namierené predovšetkým do Nemecka a Švédska, teda krajín, ktoré sú voči migrantom mimoriadne štedré.

Peter Dressler