Pri zvládaní vlny migrantov pomáha Slovensko susedom

Utečenecká kríza v Európe nepoľavuje. Slovensko nečelí náporu migrantov ako tranzitná či cieľová krajina. Aj napriek tomu polícia rieši desiatky nelegálnych prekročení štátnej hranice týždenne. Slovensko navyše posiela do Maďarska 50 policajtov, ktorí budú vypomáhať pri strážení schengenskej hranice so Srbskom.

Slovensko nie je hlavnou tranzitnou krajinou utečencov putujúcich balkánskou cestou na západ a sever Európy a nepatrí ani medzi preferované cieľové destinácie migrantov. No aj napriek tomu je téma utečeneckej krízy na Slovensku živá. Polícia registruje desiatky nelegálnych prekročení štátnej hranice týždenne. Štát sa rozhodol spolu s ostatnými krajinami V4 chrániť schengenskú hranicu medzi Maďarskom a Srbskom. K južným susedom sme preto poslali 50 policajtov.

„Dvadsať policajtov je z Úradu hraničnej a cudzineckej polície, tí majú skúsenosti s činnosťou na hranici. Plus boli doplnení 30 policajti z krajského riaditeľstva Košice, Banská Bystrica, Nitra a Trnava. Sú z južných častí Slovenska s predpokladom, že ovládajú aj maďarský jazyk,“ povedal prezident Policajného zboru Tibor Gašpar.

Podľa Gašpara sa slovenskí muži zákona do misie prihlásili dobrovoľne. Okrem iného ich motivoval aj prídavok za pôsobenie v zahraničí. Spomedzi uchádzačov vyberali najmä tých, ktorí pôsobia v južných regiónoch a hovoria po maďarsky a anglicky. Podľa Gašpara bol dopyt vyšší než dovoľovala kapacita. Kontingent zotrvá na maďarsko-srbskej hranici mesiac. Pokiaľ sa misia osvedčí, Slovensko je pripravené predĺžiť spoluprácu. Do pomoci Maďarsku sa zapojili aj ostatné štáty V4. V krajine tak bude pôsobiť dohromady 170 policajtov zo Slovenska, Česka a Poľska.

„Tak ako sme rýchlo reagovali v prípade krízy s vyčerpaním kapacít, ktorá už začala nastávať v Rakúsku, takisto aj táto reakcia s vyslaním našej policajnej jednotky na maďarsko-srbskú hranicu súvisí jasne s prioritou ochrany vonkajšej schengenskej hranice. Samozrejme, je to aj reprezentácia Policajného zboru Slovenskej republiky, v rámci našich dobrých výsledkov pri ochrane vonkajšej hranice s Ukrajinou. Chceme takéto isté schopnosti a skúsenosti preniesť aj k našim susedom do Maďarska,“ konštatoval minister vnútra Robert Kaliňák.

Zmiešané slovensko-maďarské hliadky budú nasadzované výhradne na hranicu so Srbskom. Strážiť tak nebudú hranicu s Chorvátskom, cez ktoré prúdia do Maďarska tisíce migrantov denne, čo vyvoláva diplomatické trenice medzi susediacimi krajinami. Chorvátsko je členským štátom EÚ, no nie je súčasťou schengenského priestoru.

DESIATKY PREKROČENÍ

Po uzavretí maďarsko-srbskej hranice v septembri, ktoré sprevádzali mnohé kontroverzie, sa hlavná migračná trasa odklonila. Desaťtisíce utečencov začalo prúdiť zo Srbska do Chorvátska, ktoré na nápor množstva ľudí nebolo pripravené. Rezignovane ich púšťali cez svoje územie do Maďarska a Slovinska.

Aj napriek zmene trasy migrantov eviduje slovenská polícia desiatky prípadov ilegálneho prekročenia štátnej hranice. Zo štatistík polície dokonca vyplýva, že počas prvých troch októbrových týždňov sa číslo osôb, ktoré nelegálne prekročili slovenské hranice, postupne zvyšovalo. Najviac utečencov pochádzalo z Iraku a Sýrie, no našli sa medzi nimi aj Ukrajinci a Rusi.

Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Baloghovej Slovensko stále čelí sekundárnej nelegálnej migrácii utečencov, čo si vyžaduje opatrenia predovšetkým na spoločnej hranici s Maďarskom. Tie „spočívajú vo zvýšenej frekvencii kontrol a bezpečnostno-represívnych akcií v prostriedkoch hromadnej dopravy, najmä medzinárodných vlakoch, autobusoch, ale aj na vytipovaných cestách a bývalých hraničných priechodoch,“ uviedla hovorkyňa. Kontroly sú vykonávané koordinovane s maďarskými i českými orgánmi.

Podľa polície je situácia na slovensko-ukrajinskej hranici pokojná. Takmer stokilometrový úsek je vonkajšou hranicou schengenského priestoru. „Môžeme konštatovať, že situácia na (...) hranici je stabilná, nie je zistený zvýšený nárast nelegálnej migrácie. V prípade potreby sú príslušné služby Policajného zboru pripravené adekvátne reagovať a prijať potrebné opatrenia,“ spresnila Baloghová.

TÁBORY NIE SÚ PLNÉ

Utečenecké zariadenia na Slovensku neprežívajú taký nával ako tie, ktoré sa nachádzajú v Rakúsku či Nemecku. Oba útvary policajného zaistenia pre cudzincov sú momentálne poloplné. Kým v Medveďove je 86 migrantov (celková kapacita 152), v Sečovciach ich je 117 (176). No oveľa viac pozornosti je venovanej zariadeniu v Gabčíkove, do ktorého zavítal počas októbrovej návštevy Slovenska aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.

Centrum je schopné prichýliť stovky dočasných azylantov. Momentálne sa tu nachádza 260 Sýrčanov, ktorí sú žiadateľmi o rakúsky azyl. Pre naplnené kapacity rakúskych táborov ponúklo Slovensko pomocnú ruku v podobe dočasného ubytovania azylantov. Tí v Gabčíkove ostanú dokým rakúske úrady rozhodnú o ich ďalšom osude.

Obe krajiny podpísali referendum, ktoré zaväzuje slovenskú stranu poskytnúť utečencom ubytovanie a stravu, Rakúšania zase platia výdavky spojené s dopravou utečencov i prípadné škody na majetku. Západní susedia zároveň vyplácajú migrantom ubytovaným v Gabčíkove vreckové.

Proti zriadeniu utečeneckého zariadenia spísali obyvatelia juhoslovenskej obce petíciu, po ktorej nasledovalo referendum. V platnom hlasovaní sa vyjadrilo až 97 % voličov proti dočasnému ubytovaniu azylantov v ich obci. Názor miestnych však štát nebral do úvahy.

Podobný názor, aký prezentovali obyvatelia Gabčíkova, má väčšina Slovákov. Podľa nedávnych zistení by veľkej väčšine ľudí vadil sused akokoľvek rasovo a nábožensky odlišní.

Peter Dressler