Kampaň proti utečencom sa politikom vypláca

Od vypuknutia utečeneckej krízy prevládajú na Slovensku silné protiimigračné nálady. Odzrkadľuje sa to aj na neochote pristúpiť na povinné kvóty, podľa ktorých by si krajiny Únie prerozdelili desaťtisíce migrantov. Utečenci sa stávajú nosnou témou blížiacich sa parlamentných volieb.

Už v polovici júna, keď utečenecká kríza v Európe bola oproti súčasnému stavu ešte relatívne pokojná, sa v Bratislave organizoval pochod proti islamizácii Európy. Demonštrácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí, sa neskôr zmenila na rozsiahle výtržnosti, po ktorých boli zadržané desiatky chuligánov. Po vniknutí vandalov na pretekársku trať pod hradom bolo prerušené prestížne cyklistické podujatie. Pred Hlavnou stanicou hádzali extrémisti kamene a fľaše do arabskej rodiny s detským kočiarom.

Júnová demonštrácia bola najväčšou a najnásilnejšou demonštráciou z radu niekoľkých, ktoré boli na Slovensku počas tohto roka zorganizované. I keď od posledného protestu ubehli mesiace, protiutečenecké nálady v krajine sú stále silné.

PREDVOLEBNÁ TÉMA

Negatívne postoje Slovákov voči migrantom využíva v predvolebnom boji predovšetkým vládny Smer. Od júna si Ficova strana polepšila o 5%, podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus by získal Smer 39% hlasov. V parlamente by však nemohol vládnuť sám, tak ako doteraz, keďže by získal presnú polovicu mandátov.

Fakt, že sa Smeru vypláca namierenie kampane proti utečencom potvrdzuje aj októbrový prieskum agentúry Polis. Tá zisťovala názory ľudí na to, ktorá z politických strán najlepšie reagovala na utečeneckú krízu. Až 43% respondentov si myslí, že najlepšie postupuje Smer. Zvyšné strany získali v prieskume len jednociferné hodnotenia. Z konkrétnych politikov najlepšie dopadol premiér Robert Fico (Smer), ktorý suverénne vyhral so 44%, nasledoval minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) s 18%. Tretí bol prezident Andrej Kiska (15%), ktorý razí presne opačný názor ako vládna strana. Podľa Polisu odmieta utečenecké kvóty až 70% Slovákov, prijalo by ich len 23%.

Už v septembrovom prieskume agentúry 2muse bolo len 18% oslovených Slovákov za to, aby sa naša krajina stala novým domovom pre utečencov. Pobyt v záchytných táboroch schvaľoval len každý šiesty Slovák, no polovica respondentov súhlasila aspoň s poskytnutím prechodného útočiska migrantom.

MONITORUJÚ MOSLIMOV

Útoky teroristickej skupiny Islamský štát v Paríži radikálne menia bezpečnostné opatrenia vo všetkých európskych krajinách. Slovenský parlament bude kvôli nemu dokonca rokovať o nových protiteroristických zákonoch, uvažuje sa aj o prepísaní ústavy.

Jedným z najnovšie prijatých bezpečnostných opatrení je sledovanie každého moslima žijúceho na Slovensku domácimi tajnými službami. Povedal to premiér Fico v diskusnej relácii televízie TA3. „Sú to zväčša legálne ľudia, ktorí sú tu,“ dodal premiér.

Reakcia slovenskej moslimskej komunity bola tvrdá: „Nepovedal, že monitorujú každého radikála, ani každého extrémistu. Povedal, že monitorujú každého jedného moslima... preto, že majú iné vierovyznanie. Pýtame sa, či sa máme pripraviť na povinné nosenie zeleného polmesiaca, inšpirovaného žltou hviezdou,“ napísala Islamská nadácia na Slovensku vo svojom vyhlásení.

„Nevieme, kto je s kým prepojený. Je potrebou tohto štátu získavať informácie. Boj proti terorizmu je o informáciách. Potom už je neskoro, keď sa zbierajú mŕtvoly,“ obhajoval svoje tvrdenie premiér. Na otázky novinárov, či nejde o uplatňovanie kolektívnej viny odpovedal Fico slovami: „Kto chce byť ľudskoprávny svätuškár, nech ide na konferenciu o ľudských právach.“

Minister vnútra Robert Kaliňák na otázky o monitorovaní moslimskej komunity odpovedal: „Keď poviem, že monitorujeme všetkých občanov Slovenskej republiky na to, aby sme zistili, kto z nich predstavuje bezpečnostné riziko, tak tiež nebudem ďaleko od pravdy, lebo to v podstate všetci robíme a robíme to stále.“

RIZIKO JE VYSOKÉ

Ďalšie teroristické útoky, aké sa odohrali v Paríži, sa nedajú vylúčiť. Myslí si to bezpečnostný analytik Milan Žitný. Riziko sa bezprostredne týka krajín, ktoré bombardujú Islamský štát v Sýrii a Iraku – USA, Veľkej Británie, Francúzska, Ruska a Iránu.

„Pre tie štáty Európskej únie, ktoré sa na týchto operáciách nezúčastňujú, sa bezpečnostné riziko zásadne nezvýšilo. Samozrejme, stále platí, že nulové riziko v súčasných podmienkach neexistuje,“ uviedol Žitný pre TASR. Ako príklad uvádza útoky „osamelých vlkov“ v posledných rokoch – Anders Breivik, ktorý v Nórsku zabil 77 ľudí, či niekoľko samostatných útokov v Kanade a USA. „Krvavé udalosti ako v Paríži môžu byť silno inšpiratívne práve pre takýchto osamelých vlkov," zdôraznil Žitný.

Veľkým rizikom môže byť aj potvrdenie prítomnosti teroristov medzi imigrantmi. „Preto treba rátať s tým, že ich prišlo do Európy viac než jeden a dnes sa pohybujú neznámo kde, ale s konkrétnymi úlohami - pripraviť ďalšie útoky. Európske spravodajské služby a špeciálne policajné útvary už nepochybne po nich pátrajú,“ tvrdí Žitný.

Podľa šéfa spolkového Zväzu nemeckých kriminalistov Andre Schulza identifikovali Nemci medzi migrantmi zhruba 10 % kriminálnikov, ktorí boli trestaní už vo svojich domovských krajinách. „Nejde o Sýrčanov, Iračanov alebo Afgancov, ale o obyvateľov Balkánu, Kaukazu, Severnej, Západnej a Strednej Afriky,“ spresnil Žitný tvrdenia Nemcov.

ÚSTREDNÁ TÉMA VOLIEB

Kriminálne živly z radov utečencov napomáhajú ďalším páchaním trestnej činnosti v krajinách EÚ vytvárať negatívny postoj Európanov k migrantom. To podľa Žitného môže napomôcť predstaviteľom extrémnej pravice, ktorá z toho môže ťažiť pri oslovovaní voličov, obzvlášť pred blížiacimi sa voľbami.

Podľa momentálnych prieskumov verejnej mienky z toho ťaží predovšetkým vládny Smer, ktorý si aj vďaka kampani orientovanej proti imigrantom upevňuje pozíciu najsilnejšej strany pred marcovými voľbami. Peter Dressler