Doprava zhltne štyri miliardy

Brusel prispeje Slovensku na budovanie diaľnic, železničných tratí a obnovu vozidlového parku rekordnou sumou. Operačný program Integrovaná Infraštruktúra pre roky 2014 až 2020 sa primárne orientuje na dopravu, no milióny eur potečú aj do projektov informatizácie spoločnosti a úradov.

V programovom období 2007 až 2013 malo Slovensko na dopravné projekty k dispozícii o pol miliardy eur menej ako v súčasnosti. Peniaze však boli reálne čerpané až do konca roka 2015, a to vďaka výnimke od Európskej komisie. Tá nám dovolila vyčerpať nevyužité miliardy eur, takpovediac, po skutočnom termíne. Viacero projektov tak muselo byť rýchlo dokončených do minuloročného decembra.

Azda najznámejším príkladom je stavba nového Starého mosta v Bratislave. Objekt v havarijnom stave začali demontovať ešte v roku 2013 a podľa prvotných plánov mal nový most spolu s vynovenou Štúrovou ulicou v centre mesta a novou električkovou trať do Petržalky, stáť koncom leta 2015. Nestalo sa tak. Práce boli oficiálne dokončené až 15. decembra. Aj to len papierovo. Hoci most fyzicky prepája oba brehy Dunaja, projekt má aj v januári stále ďaleko od stavu, kedy by sa dal nazvať dokončeným. V prípade, že by stavebný dozor nevydal papier o dokončení stavby, mesto by muselo z vlastného vrecka zaplatiť celý projekt – zhruba 80 miliónov eur. To by pre zadlženú Bratislavu predstavovalo ohromné problémy.

BUDOVANIE NA FÁZY

Na Slovensku sa buduje viacero náročných dopravných stavieb. Na rozdiel od bratislavského Starého mosta sú však rozdelené na dve fázy, ktoré umožňujú plynulé čerpanie eurofondov zo starého Operačného programu Doprava (pre roky 2007 – 2013) a jeho nasledovníka v podobe Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra (pre roky 2014 – 2020). Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu ide o „vybrané úseky diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I. triedy a projekty informatizácie“.

„V roku 2016 sa bude pokračovať vo výstavbe šiestich fázovaných projektov diaľnic a rýchlostných ciest,“ vysvetlil Kóňa. Konkrétne ide o tri úseky na diaľničnej tepne D1, dva ďalšie sa budujú na severe krajiny na spojnici D3 medzi Žilinou a Poľskom. Posledný úsek sa nachádza na strednom Slovensku medzi Zvolenom a Pstrušou na rýchlostnej ceste R2.

LACNEJŠÍ TUNEL

Najnáročnejším budovaným úsekom je 13-kilometrová časť diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Nachádza sa na severe Slovenska medzi Žilinou a Martinom a má za úlohu odbremeniť vyťaženú cestu I. triedy, ktorá spája obe mestá cez Strečniansku tiesňavu. Ide o jednu z najnebezpečnejších ciest na Slovensku. Hustú premávku na kľukatej a úzkej ceste ohrozujú zosuvy z brala, ktoré sa týči nad tiesňavou.

Spomínaný nový úsek diaľnice sa však Strečnu úplne vyhne a odkloní premávku na juh od Žiliny. Súčasťou stavby je aj tunel Višňové, ktorý sa po dobudovaní stane najdlhším tunelom na Slovensku s dĺžkou 7,5 kilometra. Pri jeho navrhovaní sa myslelo na maximálnu bezpečnosť osôb, ktoré by sa mohli počas prechádzania tunelom ocitnúť v nebezpečenstve. Obe rúry tunela sú prepojené až tridsiatimi chodbami, z toho štyri budú slúžiť na odklon automobilov z jednej rúry do druhej. Súčasťou západného i východného portálu tunela budú technologické budovy, ďalšia sa bude nachádzať približne v strede tunela a bude do nej ústiť sto metrov vysoká vetracia šachta.

Okrem tunela Višňové je súčasťou úseku aj sedem diaľničných mostov s dĺžkami od 180 až 960 metrov. Pri križovatke Lietavská Lúčka, ktorá bude slúžiť ako diaľničný privádzač do južnej časti Žiliny, vybudujú aj rozsiahly areál nového strediska správy a údržby diaľnic. V jeho blízkosti bude aj veľké odpočívadlo Turie s čerpacou stanicou.

Úsek vrátane tunela by mal byť dobudovaný až v roku 2019 a štát bude stáť 410 miliónov eur. Eurofondy pokryjú 85% výdavkov. Cena realizácie je výrazne nižšia ako pôvodne odhadovala štátna expertíza. Tá nacenila 13-kilometrový úsek, vrátane tunela Višňové, pôvodne na 900 miliónov eur.

ĎALŠIE PROJEKTY

Operačný program Integrovaná Infraštruktúra však nemá na starosti len diaľničné projekty, pod jeho kompetenciu spadajú prakticky všetky väčšie dopravné projekty. Cieľom operačného programu je vybudovať do roku 2023 stovky kilometrov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. Železničnú dopravu chce zatraktívniť zmodernizovaním 110 kilometrov tratí a nákupom 35 nových vlakových súprav. V Bratislave i Košiciach by sa mali vďaka eurofondom modernizovať viaceré električkové trate. V hlavnom meste sa ráta aj s prebudovaním osobného prístavu na Dunaji.

Okrem dopravných projektov sa operačný program venuje aj informatizácii spoločnosti a verejnej správy. Jedným z cieľov je pokryť všetky domácnosti širokopásmovým pripojením na internet s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s. Zároveň sa má pokračovať v budovaní e-governemnetu, čiže poskytovanie úradných služieb obyvateľom prostredníctvom internetu.

Celkovo je v Operačnom programe Integrovaná Infraštruktúra alokovaných 3,966 miliardy eur. Na dopravné projekty a informatizáciu spoločnosti je tak vyčlenená štvrtina všetkých prostriedkov, ktoré má Slovensko k dispozícii v rámci obdobia rokov 2014 až 2020.

Peter Dressler