Regióny čaká modernizácia za takmer dve miliardy

Koncom roka 2014 Európska komisia odsúhlasila finálnu podobu Integrovaného regionálneho operačného programu. Brusel dospel k záveru, že operačný program prispeje k stratégii Európskej únie na zabezpečenie kontinuálneho, stabilného a inkluzívneho rastu. Má ambíciu dosahovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, no predovšetkým je v súlade s Partnerskou dohodou SR na roky 2014 - 2020.

Výška finančného stropu pre operačný programu dosahuje 1,7 miliardy eur. Na menej rozvinuté regióny je vyčlenená suma 1,667 miliardy eur a na rozvinutejšie regióny „len“ 86 miliónov eur. IROP by sa mal zväčša implementovať prostredníctvom regionálnych integrovaných územných stratégií (RIÚS). RIÚS budú východiskovými strategickými dokumentmi pre realizáciu integrovaných územných investícií na regionálnej úrovni s dopadom na miestnu úroveň. Každá RIÚS bude pokrývať územie vyššieho územného celku. Každý samostatný samosprávny kraj spolu s krajským mestom a ďalšími socioekonomickými partnermi od počiatku pripravovali svoju regionálnu stratégiu. RIÚS každého kraja bude strategickým dokumentom pre realizáciu investičných priorít IROP financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov do roku 2023 v oblastiach regionálnej dopravy (vrátane nemotorovej), regionálneho školstva, zdravotníctva, životného prostredia, sociálnych služieb, kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

BILANCIA PROGRAMU V ROKOCH 2007 - 2013

Od roku 2007 do 2013 bol pre Slovenskú republiku oficiálne prvým programovým obdobím. V tomto čase sa naskytla možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania. Deklaruje to dokument Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013 (NSRR). Strategický dokument bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami Európskej únie k štrukturálnym fondom i Kohéznemu fondu.

Konzistentná politika spolupatričnosti EÚ sa v programovom období 2007 - 2013 realizovala cez koncentráciu príspevkov z fondov na tri primárne ciele: Konvergenciu, Regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a Európsku teritoriálnu spoluprácu. V jednote s nariadeniami obsahuje NSRR SR predovšetkým prvé dva ciele: konvergenciu a regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

V prípade prvej sa finančná podpora z fondov ERDF a ESF sústredí prioritne na regióny, ktorých hrubý domáci produkt nedosiahol sedemdesiatpäť percent priemeru krajín rozšírenej EÚ na obyvateľa pred prijatím nových nariadení za tri posledné roky. V prípade Slovenska je to celé jeho územie s výnimkou Bratislavského kraja. Pri financovaní z Kohézneho fondu cieľ konvergencia pokryje členské štáty majúce konvergenčný program. Ďalej sa to týka krajín s hrubým národným dôchodkom, ak za tri posledné roky pred prijatím nariadení nedosiahol 90 % priemeru krajín rozšírenej EÚ. Tieto kritériá Slovensko spĺňa celým svojím územím.

Na čerpanie podpory v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sú oprávnené oblasti, ktoré nespadajú do cieľa Konvergencia – čo je v prípade Slovenska práve Bratislavský kraj. Cieľ je zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu Bratislavského kraja. Ide o cestu prostredníctvom predvídania hospodárskych a sociálnych zmien a podporenia inovácií, spoločnosti založenej na vedomostiach, cez podnikateľského ducha, ochranu životného prostredia, podporu adaptability pracovníkov a podnikov s rozvojom trhov práce, orientovaných na sociálne začleňovanie.

Dovedna všetky fondy počas piatich rokov NSRR SR predstavovali výšku 11 482 758 666 eur.

JEDNOTLIVÉ KROKY

Na Bratislavský kraj je v Integrovanom regionálnom operačnom programe 2014-2020 alokovaných 173 miliónov eur, pričom 86 miliónov predstavuje príspevok zo zdrojov EÚ. „V oblasti dopravy sa zameriame na rekonštrukciu, rozšírenie a následnú prekvalifikáciu cesty Rohožník - Malacky v záujme efektívnejšieho, bezkonfliktnejšieho a ekologickejšieho prepojenia významného zamestnávateľa a na sieť TNT. V oblasti sociálnej starostlivosti budú naše projekty zamerané na hĺbkový proces deinštitucionalizácie Domova sociálnych služieb v okrese Pezinok a Domova sociálnych služieb Rača - Strelkova,“ konkretizuje hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.

Pre Trnavský kraj bola v rámci IROP vyčlenená z EFRR suma 145 miliónov eur. Prioritami Trnavského samosprávneho kraja pre toto programové obdobie sú najmä cesty II. a III. triedy. Ďalej modernizácia a transformácia existujúcich a podpora budovania nových verejných služieb v oblasti vzdelávania, sociálnych službách a modernizácia zdravotníctva. „Dôležitou prioritou je aj investovanie do sektora vodného hospodárstva a podpora rastu a zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle vytvorením Kreatívneho Centra,“ dodáva Miroslav Strehár z Oddelenia stratégie, programovania a GIS Trnava.

Trenčianskemu kraju patrí 120 miliónov eur. Jana Paulínyová vedúca oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov Trenčianskeho kraja hovorí: „K tomu ešte budú alokované do kraja prostriedky v rámci Ministerstva kultúry SR a Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré sú však indikatívne a môžu sa meniť.“ V doprave je prioritou TSK rekonštruovať cez IROP cesty II. triedy, ktoré spĺňajú kritériá a boli zaradené do Strategického plánu rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy i budovanie cyklistickej infraštruktúry v spádových oblastiach okresných centier na cyklodopravné účely. Pre sociálnu oblasť je prioritou deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb ako DSS Adamovské Kochanovce. Taktiež investícia do stredných škôl, ktoré sú centrami odborného vzdelávania.

Nitriansky samosprávny kraj disponuje 132 miliónmi eurami, pričom výsledná alokácia predstavuje 14,19 %. V novom programovom období 2014 – 2020 plánuje zvýšiť účinnosť rozvojových politík podporených zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) prostredníctvom integrácie jednak tvorcov rozvojových politík na národnej úrovni, ale aj inštitúcií na regionálnej a miestnej úrovni realizujúcich operácie rozvojových politik a kapitálu a vedomostí definovaného priestoru. Východiskovými dokumentmi sú najmä programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, miest a obcí dotknutého územia, územné plány a ostatná relevantná územnoplánovacia dokumentácia a dokumenty mikroregiónov.

Žilinský samosprávny kraj je gestorom prípravy Regionálnej integrovanej územnej stratégie (RIÚS) Žilinského kraja na roky 2014-2020. „Mesto Žilina má v pláne významnú investíciu do verejnej mestskej dopravy, výstavbu a prepojenie existujúcich mestských cyklochodníkov používaných obyvateľmi mesta na dopravu za prácou a vzdelaním, zásadnú rekonštrukciu niekoľkých materských škôl s potrebou ich nadstavby pre zvýšenie kapacity a zníženie neuspokojených žiadostí rodičov na území mesta. Máme záujem o vytvorenie troch nových sociálnych služieb v meste, ktoré nám tu chýbajú, ako napr. denný stacionár pre seniorov,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba. Najväčšou položkou je však realizácia niekoľkých veľkých projektov v mestskej hromadnej doprave, ako napríklad výmena nevyhovujúceho trakčného vedenia.

Riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny operačný program vyčlenil Banskobystrickému kraju 147 miliónov eur. Jedná sa o záväznú časť alokácie za zdroj Európsky fond regionálneho rozvoja. Banskobystrický samosprávny kraj a organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti sa budú, ako tvrdí Michaela Piliarová, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja, uchádzať o finančné prostriedky prostredníctvom predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci IROP v prípade oprávnenosti žiadateľa. Ide o predpokladané aktivity do ciest II. a III. triedy, cyklokomunikácií, strategických dokumentov, investícií do zdravotníckej a sociálnej infraštruktúry a do stredných odborných škôl.

Dotácia Prešovskému samosprávnemu kraju predstavuje 177 miliónov eur. V doprave pôjde o zlepšenie prístupu obyvateľov z obytných zón k prestupným terminálom: budovanie Solivarskej cesty v spolupráci s PSK, rekonštrukcia prestupného terminálu - predstaničný priestor, budovanie parkovacích miest, odstavných plôch typu PARK & RIDE, BIKE & RIDE, KISS & RIDE. „Služby sa zamerajú na rozširovanie kapacít materských škôl, zriaďovanie odborných učební na základných školách, vybudovanie komunitného centra sociálnych služieb, rekonštrukcia existujúcich denných centier, budovanie Centier integrovanej zdravotníckej a sociálnej starostlivosti v gescii Ministerstva zdravotníctva SR,“ upresňuje Milan Grejták, tlačový referent za mesto Prešov. Pre životné prostredie sa plánuje revitalizácia nevyužívaných plôch, ako Centrálny mestský park, budovanie deliacich zelených pásov, revitalizácia vnútroblokov sídlisk, ale aj spracovanie generelu zelene.

Košický samosprávny kraj obdrží 139 miliónov eur, čo je 14,97 % z celkovej alokácie IROP. V rámci dopravných projektov je snaha o modernizáciu a rekonštrukciu regionálnych komunikácií, či výstavbu cyklistických trás. Komunitné zariadenie opatrovateľskej služby v Michalovciach v rámci sociálnych služieb, a ďalej taktiež pilotný projekt deinštitucionalizácie zariadenia LIDWINA – DSS Strážske, projekt deinštitucionalizácie zariadenia JASANIMA – DSS Rožňava, detský domov – Centrum detí Slovenské Nové Mesto. “Pre školstvo treba rozšíriť kapacity materských škôl, zvýšiť energetické hospodárnosti budov materských škôl, obstaranie materiálno - technického vybavenia materských škôl, modernizáciu a rekonštrukciu základných škôl i stredných odborných,” špecifikuje Katarína Jantošovičová z Referátu styku s médiami a verejnosťou. Petra Vörösová