Komentáře politiků k uprchlické krizi

(Evropské noviny - 7/2015) V posledných týždňoch a mesiacoch sa akosi neviem ubrániť pocitu, že svet a Európa v ňom (a Slovensko v nej) sa stále rýchlejšie krúti vo víre udalostí, na ktoré – namiesto adekvátneho reagovania – len neustále hľadáme odpovede. Absolútne nepripravených nás zastihli udalosti na Kryme a na Ukrajine, zaskočili nás obludnosti extrémistov v Iraku a Sýrii, trápime sa s Gréckom, váhame, čo si počať s desaťtisícami utečencov z Afriky. Kým v minulosti nás udalosti postavili v danom čase zväčša pred riešenie jednej krízy, maximálne dvoch, teraz žonglujeme vo vzduchu s piatimi - šiestimi horúcimi zemiakmi. A – ako to už býva – priamo úmerne s pribúdajúcimi problémami rastie aj nervozita, čo sa odráža nielen v horlivosti diskusií za rokovacími stolmi v Bruseli, Ženeve, New Yorku a inde, ale aj v nastavení bežných ľudí. Skutočne si nepamätám, že by sa verejná mienka niekedy v minulosti tak rýchlo, s takými vášňami a tak rezolútne dokázala rozdeliť na dva vzájomne protichodné póly, ako to bolo a je pri Ukrajine alebo pri téme migrantov. Za a proti. Za Rusov, za Ukrajincov. Za utečencov, proti utečencom.Faktom je, že s obrovskou vlnou migrantov do Európy si nevieme rady. Návrh na kvótové prerozdeľovanie migrantov medzi jednotlivé štáty EÚ nie je liekom na choroby Afriky, pred ktorými títo migranti utekajú. Je len náplasťou, flajstrom, pod ktorým bude pokožka – bez lekárskeho zásahu – odumierať. Rany nemožno liečiť tak, že zachránite zopár zdravých buniek (ktoré sa chcú uchytiť inde na tele) a postihnutú končatinu zanecháte napospas osudu. Problém je potrebné riešiť tam, kde vzniká: lokalizáciou poškodenia, aplikáciou liečiva, novým epitelom. Inými slovami: migráciu musíme pomôcť zastaviť v krajinách, kde sa rodí: poskytnutím finančnej, materiálnej, lekárskej a inej humanitárnej pomoci v Sýrii či Jemene; ochranou národnostných a náboženských menšín v Líbyi či Iraku; nátlakom na vlády Eritrey či Južného Sudánu; zapojením Africkej únie a ďalších regionálnych združení a organizácií do úsilia o zastavenie masívneho exodu; osvetovými kampaňami a ďalšími nástrojmi, ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii. Jedným z nich je myšlienka zriadiť záchytný utečenecký tábor na africkej pôde, v niektorom zo štátov, v ktorých nezúri vnútorný konflikt (napríklad v Nigeri), kde by sa nielen filtrovali azylanti od ekonomických migrantov, ale kde by utečenci dostávali aj neskreslené a reálne informácie o svojich vyhliadkach.Európa nemôže vyriešiť všetky problémy sveta. A nemôže sa stať ani „zemou zasľúbenou“ tak ako kedysi Amerika. Na Starom kontinente je miesta málo a tenzií priveľa. To ale neznamená, že sa máme mlčky pozerať ako inde ľudia umierajú. Len naše reakcie by mali byť uvážlivé a s ohľadom na trvalú udržateľnosť. Aby nás ten vír nestrhol niekam, odkiaľ už nebudeme vedieť nájsť cestu naspäť.

Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Povinné kvóty o prerozdelení 40-tisíc migrantov neriešia samotný problém prílivovej južnej vlny migrantov ale len dôsledok. Ide o nebezpečný a najmä pokrytecký návrh a precedens. V prvom rade južné štáty rezignovali na ochranu svojej hranice, neplnia si domácu úlohu, dlhodobo podfinancovaná je aj agentúra Frontex a práve tieto atribúty zapríčinili súčasnú prílivovú vlnu migrantov cez Stredozemní more. Ak Európa takýto návrh schváli - dá zelenú na semafore pre ďalšiu, ešte väčšiu vlnu migrácie z Afriky a prípadné ďalšie ľudské tragédie v Stredozemnom mori a podpíše zmluvu s organizovaným zločinom a prevádzačmi. Bude to signál, že nemáme problém prijať ďalších a ďalších migrantov. A možno tu o niekoľko týždňov nebudeme bojovať s prílivom 40-tisíc migrantov, ale 200 000 alebo 1 milión ľudí. Európska komisia na jednej strane chce urobiť z nelegálnych migrantov zo Severnej Afriky legálnych, na druhej strane Bulharsko a Rumunsko odmietli vpustiť do Schengenského priestoru a to napriek tomu, že splnili všetky potrebné kritéria. Dôvodom je strach s balkánskych Rómov. Je preto neúprimné, keď nemáme problém so 40-tisícmi nelegálnych migrantov z Afriky ale máme problém s legitímnymi občanmi Európskej únie a ich voľným pohybom, ktoré patrí medzi základné práva v rámci Únie.

Slovensku ale ani susedným krajinám pri odmietaní kvót nejde o počty. Ale o to, aby sa problém vyriešil systémovo, aby sa predišli ďalšími migračným vlnám a tragédiám už v krajinách, odkiaľ sa títo migranti snažia dostať do Európy.

Ak nezmeníme náš prístup k ochrane morskej hranice EÚ, tak nemôžeme očakávať, že sa situácia zlepší. Návrh EK na relokáciu migrantov hovorí v tejto chvíli o pomoci 785 ľuďom v rámci Slovenska. Toto číslo ale nemusí byť konečné. Tieto osoby budú mať nárok na zlúčenie rodiny a tak ich budú nasledovať ich rodinní príslušníci, o ktorých sa tiež bude musieť postarať SR. Naša vláda je často kritizovaná za prísnu azylovú politiku. Slovenská azylová politika je pritom štandardná, rovnako ako v iných krajinách EÚ. Sme viazaní medzinárodnými a európskymi záväzkami, tak v oblasti azylovej politiky, ako aj boja s nelegálnou migráciou a ochrany vonkajšej hranice. Azylový systém má chrániť osoby, ktoré hľadajú útočisko v prípade vojnového konfliktu, tu skôr vidím ekonomickú motiváciu. Na tú je úzko naviazaný nelegálny obchod s migrantmi, kedy prevádzači riskujú životy týchto ľudí. My ale nepoznáme ich zvyky, nevieme ako sú vybavení jazykovo, aké majú vzdelanie, či sa budú vedieť zaradiť do života v našich podmienkach. A odhaliť, či sa medzi nimi nenachádzajú osoby napojené na teroristické skupiny, je nemožné. Je treba uvedomiť si, že takéto osoby by mali ostať na Slovensku a vôbec v celej Európe natrvalo.

Nejde len o SR a Českú republiku, pretože rovnaký názor zastávajú aj Poľsko, Bulharsko a Rumunsko, tiež pobaltské štáty a Španielsko. Nové výhrady predniesli na poslednom stretnutí ministrov vnútra aj Rakúsko a Maďarsko. Niektoré krajiny dokonca spochybnili, či je kľúč na prerozdelenie migrantov spravodlivý.

Robert Kaliňák, minister vnútra SR

Uprchlíci se stali v posledních týdnech žhavým tématem evropské politiky a diskusí na všech možných fórech. Obrázky z pláží, na kterých jsou uprchlíci, reportáže o tom, jak se snaží přesouvat Evropskou unií, úvahy o tom, kolik mezi nimi může být teroristů, kteří způsobí v Evropě Armagendon, změní EU na jakýsi islámistán, či vezmou práci všem dobrým Evropanům, jsou každodenní realitou.

Výsledkem je tlak na politiky, aby hlavně něco udělali, našli řešení a to pokud možno, co nejrychleji. Problém je však v tom, že žádné rychlé řešení neexistuje, že všichni uprchlíci nejsou stejní a že migrace je z historického hlediska přirozeným stavem. Kvóty navrhované Evropskou komisí jsou typickou ukázkou zoufalství kombinovaného s nesmyslnou představou, že všechno se dá řídit předpisy a omezeními.

To, co se odehrává nyní na jihu Evropské unie, je výsledkem souběhu několika zcela negativních trendů. Arabské jaro a nestabilita na severu Afriky je jedním z nich, válka v Sýrii, vzestup Islámského státu dalším a nesmí se zapomínat třeba ani na déletrvající nedostatek vody a dopady na úrodu. To, co ovšem významně přispívá současné migrační vlně do Evropy je organizovaný zločin. Ten využívá lidí toužících po lepším životě a zoufalství těch, kteří chtějí jen vydělat nějaké peníze pro svou rodinu.

Tento problém je mozaikou, takže neexistuje jedno univerzální řešení. Je nutné použít různé nástroje a obrnit se trpělivostí. Vzhledem ke geografii a přitažlivosti Evropské unie se nepodaří vybudovat jakousi pevnost Evropa, jak navrhují někteří, tzv. australský model zase narazí morální zábrany, nejednotnost a problémy při hledání obdoby většího Ellis Islandu.

Pomohla by ale například obdoba protipirátské operace a tvrdý postup proti organizátorům pašeráctví, což je kriminální část mozaiky. Určitě by určitý efekt přineslo i zvýšené patrolování ve Středozemním moři a obecně zvýšení financí do kontroly hraničních oblastí EU, respektive vyšší spoluúčast členských zemí na ní a vracení ekonomických uprchlíků. Vhodný je pragmatický přístup a snaha zachytávat uprchlíky na druhé straně Středozemního moře. To ovšem vyžaduje stabilizaci Severní Afriky, nebo alespoň jejích částí, což je nyní více než problematické, nicméně alespoň omezená angažovanost Evropanů je nevyhnutelná. Ale hlavně je nutné si uvědomit, že tyto kroky, ani postavení zdí migraci do Evropy zcela nezastaví.

František Šulc, bezpečnostní expert